Toto je jedna z otázok, s ktorou sa v rôznych obmenách stretávam každý deň.

Ako dlho to bude trvať? Kedy už budem zdravý? Kedy prestanú bolesti? Koľko ešte musím cvičiť?

Čo myslíte, aká je odpoveď? Napodiv veľmi jednoduchá a možno sa vám bude zdať, že nedôveryhodná, ale je to naozaj tak. Doba liečby je úmerná dobe, počas ktorej sa problém budoval.

Ergo, akútny problém - akútna liečba. Chronický problém - chronická liečba.

Takto zjednodušene sa dá na problematiku pozrieť a pritom vôbec nebudeme ďaleko od pravdy. Akútne príhody sú si vo svojej podstate podobné v niekoľkých parametroch - doba nástupu bolesti je veľmi krátka a obvykle ju nič nepredznamenáva, bolesti sú intenzívne, zväčša lokalizované do obmedzenej oblasti, postihnutá býva skôr jedna lokalita ako komplex.

Chronický problém má dlhšiu genézu, bolesti sa stupňujú, občas úplne vytratia, aby sa potom ozvali s väčšou intenzitou, k lokálnym bolestiam sa pridáva vyžarovanie, vystreľovanie, tŕpnutie a postupné celkové zhoršovanie stavu sprevádzané nadväzujúcimi poruchami nielen skeletu, ale aj dotknutých orgánov. Ako príklad môže slúžiť blokáda spodnej časti krčnej chrbtice, kde sa z pôvodnej bolesti krku postupne vyvinie celá škála komplikácií, od bolestí vyžarujúcich do ruky až po tŕpnutie prstov a neschopnosť udržať pero.

Samozrejme je potrebné si uvedomiť, že toto zjednodušovanie je použité len v záujme zrozumiteľnosti a skrýva sa za ním v praxi sled ďalších súvislostí. Berte to prosím len ako príklad.

To, čo spočiatku začína ako povedzme "seknutie", sa neskôr začne pod vplyvom neriešenia akútneho stavu meniť na chronický problém, ktorý začne nabaľovať sekundárne komplikácie. Zhoršuje sa výživa nervov, v mieste akútnych bolestí sa začnú tvoriť osteofyty s cieľom zastabilizovať bolestivú oblasť a znemožniť telu pohyb, ktorý ho vlastne bolí ... Tŕpnutie končatín je takým ukážkovým príkladom prechodu akútneho stavu, do stavu chronického. Pritlačenie nervového koreňa zhoršuje jeho cievne zásobenie a najmä do periférií sa nedostáva dostatok kyslíka a živín a nerv v tých miestach jednoducho začne blbnúť. Alebo postupne odumierať, ak stav pretrváva dlhodobo.

S istou mierou skreslenia sa dá orientačne povedať, že doba liečenia je potom úmerná rozsahu poškodení interného prostredia, nervov, platničiek, väzív, ďalej regeneračným schopnostiam organizmu, jeho veku, a v neposlednom rade aj vôli človeka.

Zhruba sa dá konštatovať, že :

Ak sa problém rieši okamžite, liečenie trvá dni až týždne.

Ak sa problém rieši až po x dňoch, liečenie trvá týždne až mesiace.

Ak sa problém rieši až po x týždňoch, či mesiacoch, liečenie trvá mesiace až roky.

Ak sa problém generuje a nerieši roky, roky trvá ho zvládnuť a je to skôr radikálna zmena života, ako dočasné liečenie.

Áno, naozaj to nie je sranda. Chrbtica si pamätá a nič neodpúšťa. Ten, kto si myslí, že s bolesťou chrbtice vybabre tým, že ju ignoruje, vybabre iba sám so sebou a čim dlhšie riešenie odkladá, tým väčšie problémy si generuje. A čím väčší problém, tým dlhší čas liečenia a vyššie náklady.

Podceňovaním, či neriešením problémov súvisiacich s chrbticou sa skôr či neskôr telo dostane do stavu, keď už nie je schopné poradiť si samo. Chrbtica je svojou stavbou špecifická, či už ide o absenciu nervového a cievneho zásobenia platničiek alebo o mechanické súvislosti so svalovým aparátom, isté je jedno - keď bolí chrbtica, je obvykle už 5 minút po dvanástej.

A či sa bude stav zhoršovať, už v podstate záleží len na vás ...

A už som spomínal, že zájsť si raz za čas na terapiu niekedy nestačí? Najlepšie výsledky v živote prináša opakovaná činnosť, či už v procese sebazdokonaľovania, ale aj v procese liečby. Najkrajšie to vystihuje latinské "Repetitio mater studiorum". Opakovanie je matkou múdrosti a ja som si dovolil to ešte trošku posunúť ... Múdry ten, kto opakuje ... či už ide o cvičenie, terapie alebo psychohygienu.

Nech sa už rozhodnete akokoľvek, prajem vám, aby ste svoje výzvy zvládli. Ďalšie články nájdete tu