Pochopenie súvislostí medzi psyché a fýzis hrá v problematike bolestí chrbtice a pohybového aparátu neoddiskutovateľnú úlohu. Jedno bez druhého neexistuje, sú navzájom prepletené ako liany okolo stromu a nedá sa jednoznačne určiť hranica. Obe zložky ľudskej bytosti sú v komplementárnom postavení, navzájom sa dopĺňajú, ovplyvňujú, opierajú o seba a tvoria celok.

Už v starobylom jin jangu môžeme nájsť predobraz súhry tela a duše, pretože ani jin bez jangu a naopak nedáva zmysel. Jedno vymedzuje druhé a v každom z týchto dvoch celkov je zároveň obsiahnutý kúsok toho druhého. Východná symbolika naznačuje cestu k pochopeniu problematiky bolestí chrbtice a pohybového aparátu A to, že je to komplex vecí vyžadujúci skôr holistický než alopatický prístup.

Snaha súčasného zdravotného systému oddeliť nielen telo od duše, ale aj jednotlivé časti tela od celku, vedie síce k lepšiemu pochopeniu parciálnych parametrov, ale zároveň zastiera pohľad na problém ako na celok. A tak sa stáva, že ľudská bytosť je vyšetrená sprava zľava, výstupom je more merateľných ukazovateľov, ale nad diagnózou sa iba rozpačito krčí plecami, pretože tá vyžaduje integráciu získaných informácií do systematického celku.

Bolesti chrbtice a pohybového aparátu majú systémový základ a sú výsledkom spolupôsobenia veľkého množstva faktorov. Neuromotorika, čiže koordinácia pohybu nervovým systémom, to nie je iba jednoduchý súčet vlastností mozgu a nervového systému ovládajúceho svaly upnuté na skelete, ale aj telesná biochémia, prostredie pôsobiace na ontogenézu jedinca, a napríklad aj psychická výbava. Nielen tá bazálna, ktorú jedinec dostáva do vienka prostredníctvom DNA, ale aj tá získaná, formujúca sa roky od prenatálneho vývoja až po dospelosť a ďalej.

Nevyhneme sa zjednodušovaniu, pretože problematiky oboch sfér, psyché aj fýzis, sú natoľko robustné, že neumožňujú plnohodnotný výklad v rozsahu blogu. Dajú sa však aspoň zhruba určiť definovať niektoré základné súvislosti dôležité pre pochopenie bolestí, ktoré nemajú evidentný štrukturálny základ alebo v dlhodobom horizonte odolávajú akejkoľvek terapii. Variabilita problematiky je natoľko širokospektrálna, že možno ani neexistuje nejaký definitívny výklad a rád prenechám priestor vašej vlastnej interpretácii.

Pre skúsené oko je postúra cenným zdrojom informácií nielen o fyzickej stránke človeka, ale o jeho psyché, pretože telo je premietacie plátno duše. Každý dokáže odhadnúť, ako sa ten druhý cíti, už podľa výrazu jeho tváre. Zachmúrená tvár hovorí o nejakom vnútornom probléme, ktorý sledovaný jedinec práve prežíva, pokojná tvár prezrádza momentálne vyrovnané psychické rozpoloženie, úsmev zasa dobrú náladu.

Veľmi veľa sa dá vyčítať už z tváre, tá býva prvým vodítkom na ceste k pochopeniu inej ľudskej bytosti. Zvraštené čelo neveští nič dobrého, aktivácia týchto oblastí býva prvým varovným signálom. Napríklad m. procerus, jeden z mimických svalov, je inervovaný z bazálnych ganglií, vývojov najstarších častí mozgu, ktoré hrajú významnú úlohu v primitívnych reakciách a najmä tam, kde je potrebné zabezpečiť ochranu organizmu. Prižmúrenie očí spolu s aktiváciou m. masseter je neklamným znakom, že sa jedinec hnevá a je pripravený na boj. Naopak tvár rozťahujúca sa do úsmevu býva znakom zlepšenia situácie a keď takú uvidíte, aj váš svalový tonus sa zníži, klesne vám tepová frekvencia aj tlak.

Oči sú bránou do duše a prezradia nielen náladu majiteľa, ale aj jeho aktuálny vzťah k vám. Napríklad zaľúbený pohľad asi ani netreba vysvetľovať. Alebo určite poznáte výraz unavené oči. Nervozitu na tvári vidieť takisto okamžite, napätie vidno najmä na lícach, okolo úst a jedinec má tendenciu aktivovať hornú časť trapézu a zdvíhač lopatky. Telo sa pripravuje na obrannú reakciu na stresovej osi amygdala-hypotalamus-nadobličky. Jedinec vťahuje hlavu medzi plecia, aby zvýšil stabilitu oblasti, chránil krk pred útokom predátora na karotídy, zvýšením svalového tonusu pripravil svaly na rýchlu reakciu.

Tvár je takým aktuálnym ukazovateľom psychických dejov, ale ak chceme pochopiť komplexné bolesti jedinca, musíme sa pozrieť na postúru ako celok. To, ako človek chodí, našľapuje, sedí, vstáva, pohybuje sa smerom k zemi, ako drží telo v rôznych spoločenských situáciách prezrádza o jeho psyché veľa detailov, ktoré sa neskôr dajú použiť pri výklade etiológie problému. Samozrejme, neexistuje jednoznačný a jednoduchý výklad, pretože individualita jedinca je komplexná a mnohovrstvová.

Ako príklad si uvedieme submisívny postoj. Ako vyzerá človek, ktorý sa podriaďuje autorite? Ako prvé vám určite napadne, že postúra takéhoto jedinca bude podriadená - zvesené plecia, pasívny postoj, chabé držanie tela. Tu však posturálne vzory narážajú na psyché. Pretože každý jedinec sa s dominantnou protistranou vyrovnáva inak. Submisívny typ podriadi držanie tela autorite pred ním. Ale submisívny jedinec s hlboko pochovaným komplexom menejcennosti práve naopak môže pôsobiť rovnako dominantným dojmom ako jeho náprotivok. Jeho postúra je však rigidná, kŕčovitá a je dôsledkom prekompenzácie ako dlhodobého adaptačného obranného mechanizmu pre poškodené alebo nízke sebavedomie.

Typickým príkladom je dospievajúci mladý muž, ktorý nedostatok sebavedomia prameniaci z absolvovaných životných skúseností, kompenzuje prehnane chlapským postojom. Mimochodom, sú ich plné fitká.

Submisívny jedinec pochádzajúci z rodiny, kde autoritatívni rodičia neumožnili normálny vývoj jeho ega, bude mať tendenciu udržiavať podriadenecký postoj a celou svojou figúrou inzeruje vzdanie sa autorite. Takáto postúra je záťažová, často nájdeme prehĺbenú kyfózu alebo morbus Scheuermann. Keďže sa chrbtica tvaruje do C postavenia, tak sa nájdu aj obrazy diskrétnych dorzálnych protrúzií platničiek v dolnej časti driekovej chrbtice ako dôsledok zvýšeného ventrálneho tlaku pri napriamovaní driekovej lordózy.

Naopak, jedinec, ktorý prekompenzuje postúru, pôsobí rigidne, tuho a spasticky. Z postúry vyžaruje napätie, k napriamenej lordóze pribúda aj priamejšia kyfóza, nezriedka sa nájde skolióza ako dôsledok zvýšeného napätia kostrových svalov ako adaptačného mechanizmu.

A čo tak typický obraz doby, ľudia neustále ohnutí nad mobilmi? Možno aj tu dokážeme nájsť obraz podriadenia sa technológiám namiesto toho, aby sme si užívali život spôsobom, na aký nám telá a duše dizajnovala evolúcia milióny rokov.

Pocit viny je ďalší významný faktor posturálnych zmien a na lepšiu ilustráciu si predstavte dieťa prichytené pri klamstve. Hlava zohnutá k zemi, zvesené plecia. Telo v očakávaní trestu. Je zaujímavé, že niekedy u dospelých jedincov s takouto postúrou nájdeme hlboko v nevedomí silný pocit viny prameniaci z psychických mechanizmov absolvovaných v detstve a nezriedka za ním býva zneužívanie alebo závislosti v rodine.

Jedinci, ktorí sú vyrovnaní sami so sebou, zasa pôsobia tak, ako už sám názov napovedá. Postúra je vyvážená, prirodzene pôsobiaca, ide z nej minimum napätia. Jej majiteľ vyžaruje optimálnu autoritu, spokojnosť, pokoj. Na udržanie takejto postúry je potrebná minimálna svalová aktivita, a aj preto jedinec pôsobí bez napätia. Takíto jedinci majú obvykle málokedy bolesti chrbtice a pohybového aparátu a keď už, tak skôr ako dôsledok veľmi aktívneho života. Keď píšem tento blog, okamžite mi naskakujú obrazy postúr mojich známych a priateľov a len potvrdzujú moje závery.

Nedá sa jednoznačne určiť, že človek s takou a takou psychickou výbavou bude mať bolesti chrbtice a ani to netvrdím. Bolo by to príliš hrubé zjednodušovanie a cesta k omylu v diagnostike aj rehabilitácii. Pochopenie súvislostí však môže prispieť k lepšiemu pochopeniu bolestí a veľakrát dáva odpovede na otázky tam, kde si objektívna diagnostika nedokáže poradiť.

Na kompozíciu psyché-fýzis sa dá pozrieť aj reverzne, takže do istej miery vieme ovplyvniť stav psyché aj spätne cez fýzis. Napríklad krátkodobé zdvihnutie sebavedomia a vzbudenie rešpektu je možné tak, že sa človek postaví vzpriamene, vypne hruď, prípadne dá ruky vbok. Túto postúru zaujímame automaticky v konfliktných situáciách.

Takisto je dokázané, že vedomá práca s dychom a dych je posturálny vzor, má vplyv na stav psychiky. Niekoľko hlbokých nádychov a výdychov za sebou dokázateľne uvoľňuje a postúra sa z napätej mení na relaxovanú. V oblasti neuromotorického programovania je naozaj veľa možností rozvoja a je to téma na samostatnú diskusiu.