Ak vyjdeme z definície kĺbu ako pohyblivého spoja dvoch navzájom sa dotýkajúcich častí celku umožňujúceho obmedzený pohyb, potom sa na kĺb môžeme pozrieť ako na bod, okolo ktorého sa kosti otáčajú alebo v prípade fazetových kĺbov posúvajú. Primárnou funkciou kĺbu je teda pohyb, nie stabilizácia. Ak sa kĺb používa funkčne, t.j. ak je hlavne plnená jeho primárna funkcia pohyb, kĺb prosperuje a plní svoju funkciu aj za horizont životnosti ostatných častí organizmu alebo aj organizmu ako celku.

Ak sa však kĺb používa neefektívne a napríklad často slúži ako miesto stabilizácie, dochádza k jeho preťažovaniu a rýchlejšiemu opotrebovaniu samotného kĺbu a aj jeho okolia. Typickým príkladom je dlhodobé sedenie na stoličke v ohnutej driekovej lordóze, pri ktorom sú fazetové kĺby chrbtice neustále enormne naťahované a neslúžia ako miesto pohybu, ale ako miesto stabilizácie. Podobný príklad je chôdza s napriamenou lordózou, pri ktorej sa výsledný silový vektor premieta do prednej časti platničiek driekovej chrbtice, ktoré takto slúžia ako miesto ohybu a fazetové kĺby sú postavené do úlohy stabilizátora, čo ich preťažuje. Poškodzujú sa platničky, fazetové kĺby, väzy chrbtice, drobný úponový systém multifudov, atď.

Chrbtica je dokonalý príklad, ako sa dlhodobé záťažové používanie kĺbneho systému prejavuje najprv od autokorekčných cez kompenzačné až po adaptačné mechanizmy. Podobné mechanizmy nájdeme v akomkoľvek kĺbe, ale je to práve chrbtica, ktorá obvykle nesie následky patologického používania najviac, pretože je to miesto, kde sa na malom priestore kombinuje veľké množstvo kĺbov a práve na chrbticu sú kladené najvyššie nároky na stabilitu a flexibilitu zároveň. Za normálnych okolností je životný cyklus chrbtice alebo inej kĺbnej sústavy podmienený hlavne genetikou a rastovými dispozíciami. Do toho však musíme zakomponovať zásadný faktor a to pohyb. Ak je to pohyb efektívny a nezáťažový, chrbtica prosperuje a funguje. Ak je to pohyb záťažový a neekonomický, chrbtica degeneruje rýchlejšie a má zásadný negatívny vplyv na fungovanie tela.

Tu vstupujú do hry autokorečné, kompenzačné a adaptačné mechanizmy. Navzájom sa prelínajú a nie je možné stanoviť presnú hranicu pri ich vymedzení, napríklad bolesť môže byť niekde ako autokorekčný a inde ako adaptačný mechanizmus. Definujeme si aspoň základné mechanizmy, väčšina z nich je dôverne známa každému človeku buď teoreticky alebo priamo prakticky. Poradie, v akom ich vymenujem, zohľadňuje prirodzený logický sled mechanizmov, ale opäť upozorňujem, že aj tu existuje istá variabilita. Napríklad niekedy sa namiesto bolesti objaví najprv spazmus, a to najmä v prípade poškodzovania platničiek, pretože tieto nie sú priamo inervované a nociceptívne signály z oblasti pochádzajú potom neskôr z poškodzovaných okolitých štruktúr.

Bolesť

• Bolesť je evolučný dar a základný mechanizmus, ktorým kĺbny systém hlási poruchu. Ak je kĺb tlačený do extrémnej polohy, chráni sa bolestivým signálom, ktorého úlohou je prinútiť telo vykonať korekciu polohy. Jednoduchým príkladom je páčenie palca alebo extrémna rotácia hlavy, pri ktorej sa chrbtica ozve bolesťou. Problém nastáva pri tom zaťažení chrbtice, ktoré nie je priamo bolestivé, ale dochádza v ňom k preťažovaniu. Typickým príkladom je sedenie s ohnutou driekovou lordózou. Trvá roky, kým sa rozvinú bolesti a medzitým je chrbtica poškodzovaná nenávratne.

Svalový spazmus

• Spazmus je ochranný prvok kĺbneho systému a jeho úlohou je zablokovať pohyb v kĺbe alebo kĺbnom systéme, aby nedošlo k ďalšiemu poškodeniu. Typickým príkladom je silný spazmus svalov ramena pri jeho vykĺbení. Stiahnutý svalový systém pôsobí ako ochranný korzet, aby pacient nehýbal rukou a nepoškodil si cievy a nervy ramena, kým je ramenný kĺb v abnormálnom postavení. Spazmus svalov chrbtice sa často zo začiatku opisuje ako stuhnutosť alebo diskomfort a upozorňuje najprv na preťažovanie a neskôr na štrukturálne poškodenia.

Štrukturálne zmeny

• Dlhodobé preťažovanie kĺbnych systémov riadi autonómny nervový systém najprv bolesťou a lokálnymi spazmami. Ak preťažovanie pokračuje a pacient neustále prekonáva logickú medzu, pristúpi devastovaný telesný systém k zmenám tkanív, ktorých cieľom je zastaviť devastačný pohyb, keďže majiteľ tela nereaguje na bolesť alebo bolesti a spazmy prekonáva farmakami. Typickým prejavom je zmena mäkkých tkanív a ich osifikácia. Pribúda keratín na úkor elastínu, z pružného a mäkkého tkaniva sa stáva kalcifikované. Vápenatenie je do istej miery normálnym javom starnutia organizmu, v prípade preťažovaného kĺbneho systému však plní úlohu korekčnú a adaptačnú. Systém sa adaptuje na život bez pohybu vyvolávajúceho bolesť.

Zmeny v dĺžke a napätí svalov

• Obmedzenie pohyblivosti kĺbov z dlhodobého hľadiska kompenzujú svaly skrátením alebo predĺžením v závislosti od lokality. Zjednodušene sa dá povedať, že svaly najbližšie k postihnutej lokalite majú tendenciu sa skrátiť a spolupracujú tak na stabilizácii postihnutej lokality. Svaly vo vzdialenej lokalite zasa kompenzujú nedostatok a pohyblivosti v postihnutom kĺbe tým, že umožňujú väčší pohyb. Príkladom nech sú skrátené a napäté hamstringové reťazce a predĺžené vágne gluteály či extenzory chrbtice pri nedostatku pohyblivosti v bedrových kĺboch. Ovplyvnená býva aj poloha stavcov a chrbtica sa na neustály tlak spazmov adaptuje zmenou polohy stavcov - spondylolistézou.

Zhoršenie neuromotoriky

• Na dlhodobé poškodzovanie spinálnych a periférnych nervov a zhoršené ovládanie svalov sa telesný systém adaptuje postupne tak, že pôvodné funkcie niektorých svalových skupín prevezmú iné svalové skupiny, aby zabezpečili fungovanie organizmu. Typickým príkladom je preťažovanie chrbticových extenzorov a multifudov pri nedostatočnej funkcii kvadricepsov a gluteálov. Stabilizáciu chrbtice naplno prevezmú chrbticové komponenty, čo vedie k ich rýchlemu vyčerpávaniu a bohatej osteoprodukcii.

Zhoršenie neurosomatiky

• Somatické vetvy nervového systému vedúce signály z vnútorných orgánov do miechy takisto podliehajú poškodzovaniu a zhoršenie kvality myelínového obalu nervov sa prejavuje ako poruchy vo fungovaní vnútorných orgánov. Typickým príkladom je gastritída pri dlhodobých blokádach hrdunej chrbtice v oblasti Th6-Th10 alebo pálenie pri močení u pacientov s foraminálnou stenózou L4-S1. Poruchy v prenose nervových signálov z orgánov do CNS sa v dlhodobom horizonte prejavujú ako poruchy vnútornych orgánov a prispievajú tak k nesprávnym diagnózam, nadmernej a zbytočnej konzumácii liekov.

Prehnané reakcie nervového systému

• Na neustále bolesti alebo diskomfort reaguje nervový systém prehnane a postupne sa začne správať ako imunitný systém alergika - reaguje neprimerane pri bežnom podráždení. Typickým príkladom je nervový systém človeka postihnutého dlhodobými blokádami hrudnej chrbtice. Aj minimálny pohyb je sprevádzaný zdrvujúcou odozvou, zvýšením tlaku a tepu, zvieravými pocitmi a predinfarktovými stavmi. Nervový systém sa takto úspešne adaptoval na nenormálny stav chrbtice a začal ho považovať za normalizovaný a každý aj ten najmenší podnet odmení neprimeranou odozvou.

Zmeny v psychike

• Neustále nepriaznivý stav organizmu postupne vyvolá zmeny v psychike. Na začiatku býva zhoršenie nálady kvôli bolestiam a diskomfortu, neskôr sa mení psychika komplexne. Pacient upadá do depresie, neurózy, stráca chuť do života a perspektívu. To sa reverzne odzrkadľuje na jeho fyzickom zdraví. Telo bez pohybu neprosperuje a duša bez radosti mu v tom výdatne sekunduje.

Najnovšie články na našom blogu

Prečítajte si, čo je nové