Nedávno sa mi dostali do rúk výsledky prieskumu o recenziách na internete a jednou z informácií, ktorá ma zaujala, bola štatistika hodnotiaca dôvody, prečo zákazníci píšu negatívne recenzie. 

Najfrekventovanejšie slovo v recenziách nespokojných recenzentov podľa prieskumu bolo 'sklamanie', ergo dôvodom nízkeho hodnotenia je fakt, že neboli splnené ich očakávania. Tento údaj vo mne narazil na to, čo vnímam dlhodobo aj ja sám ako zaujímavý fenomén.

Nerealistické očakávania.

Terapeuti z rôznych oblastí, od masérov, cez psychológov až po špičkových chirurgov poznajú tento fenomén veľmi dobre, pretože ich služby sú priamo viazané na zdravie a zdravie je to najcennejšie, čo každá ľudská bytosť má a reaguje na neho najcitlivejšie.
Očakávania od terapeutov sú vždy najvyššie, veď je v hre to najdôležitejšie-zdravie. Byť zdravý, bez bolestí a obmedzení je prirodzená túžba prameniaca hlboko z duše.
Bohužiaľ naráža na hradby faktov. Dlhodobé zanedbávanie zdravia zhoršuje podmienky pre vyliečenie, sťažuje terapiu a predlžuje rekonvalescenciu.

Očakávať od terapeuta, že dá za jedno sedenie do poriadku to, čo sa neraz degradovalo roky, je nerealistické.

Uvediem niekoľko príkladov:
- poškodené platničky regenerujú aj mesiace a roky
- ak sú pri dlhodobo zmrznutom ramene už prítomné kalcifikáty a natrhnutá rotátorová manžeta, bude aj po rozhýbaní zrejme potrebný chirurg
- závraty, vertigo, Menierov syndróm, migréna... nie sú vždy spôsobené krčnou chrbticou a veľakrát ani najdokonalejšia diagnostika neodhalí dôvod
- zápal sedacieho nervu spôsobený piriformis syndrómom sa lieči minimálne niekoľko týždňov a predpokladá najmä aktívnu účasť klienta
- pohybové stereotypy (dlhodobé sedenie, státie v jednej polohe, opakovanie jedného pohybu v práci,...) vyžadujú v prvom rade zmenu pohybu
(Samostatnú kapitolu tvoria klienti, ktorým vysvetlím, že to napríklad potrvá minimálne 2 týždne, kým sa uvoľnia spazmy hlbokého svalstva, potom ďalších pár týždňov na spracovanie lokálnych zápalov a po mesiaci dvoch by človek mohol byť pomaly z najhoršieho vonku a poprosím ho, aby ma kontaktoval tak za dva tri týždne a on mi dva dni po terapii zavolá a položí otázku "Bol som u vás pred dvomi dňami a ešte stále to bolí, je to v poriadku?").

Áno, s nerealistickými očakávaniami sa stretávam aj ja. 

Dokonca aj keď celú problematiku vysvetlím do detailu a upozorním na kľúčové body na ceste ku zdraviu. A to sú najmä aktívna účasť klienta, ktorý chápe, že len cieleným cvičením, zmenou pohybových stereotypov, dlhodobým manažmentom problému, pravidelným prehodnotením stavu ... je možné sa z bolestí dostať.

Niektoré zdravotné problémy sú dokonca výzvou na celý život a je potrebné vnímať ich ako dennodennú motiváciu pre pohyb a prekonávanie seba samého.

A niekedy možno len príroda sama vie, prečo sa to a to deje a nie a nie sa toho zbaviť.
Čím dlhšie sa zaoberám svojimi aj vašimi zdravotnými výzvami, tým viac som fascinovaný regenerabilitou ľudského tela na jednej strane a niekedy absolútnym odopretím "poslušnosti" voči akejkoľvek terapii na strane druhej. Spomínam si na jedného klienta, ktorý mal už ischiatické bolesti až do prstov na nohe a pri prvom sedení som ho pripravoval na to, že sa budeme vídať zrejme dlhodobo a pravidelne, keďže ho jeho problém sprevádzal už rok a pol. A čuduj sa svete, už po jednej terapii bol do týždňa bez bolestí. Na druhej strane, mladý muž, u ktorého som bol skalopevne presvedčený, že odblokujeme a do dvoch týždňov bude OK, so svojím problémom bojuje stále, terapia pomáha, ale ide to pomaly, rozhodne pomalšie ako som očakával.

Nuž, aj ja sa učím mať realistické očakávania.

Tie tažké a zamotané prípady navyše terapeutom aj klientom pripomínajú pokoru. Skloniť hlavu pred silami prírody a povedať: neviem. Aj keď mám plnú stránku pozitívnych recenzií a robím svoje poslanie s láskou, aj ja som v situáciách, keď neviem alebo viem, že tu moje možnosti končia a musí makať hlavne klient alebo sa jednoducho nedá pomôcť. Život ma však naučil, že vždy sa niečo urobiť dá, veľakrát je rada alebo návod na cvičenie najlepšia terapia. 

Ten, kto sa nevzdá, skôr či neskôr nájde riešenie. Veľakrát ho má iba vo svojich rukách a telo si doslova vynucuje, aby človek hľadal pomoc v prvom rade vo svojom vlastnom snažení. To bola aj moja cesta.

Často sa klienti pri objednávaní pýtajú terapeutov, čo si majú na terapiu priniesť. Nemôžem hovoriť za ostatných kolegov, ale za mňa poviem ...
Prineste si realistické očakávania.
Všetko ostatné spolu zvládneme.

Najnovšie články na našom blogu

Prečítajte si, čo je nové