Ďalšou z oblastí, ktorú náš zdravotný systém absolútne zanedbáva, je komunikácia s pacientom. Väčšinou sa obmedzuje iba na otázky k symptomatike a je to celkom pochopiteľné. Medicínsky pracovník jednoducho nemá čas na to, aby s pacientom prešiel detailne anamnézu a etiológiu problému, čím sa pripravuje o informácie dôležité pre pochopenie diagnózy a stanovenie adekvátneho rehabilitačného postupu. Pacient nerozumie svojmu problému, nevie, čo môže očakávať a netuší, aké opravné kroky musí prijať, aby dostal svoj problém pod kontrolu.

Systém nedostatočnej komunikácie má svoje základy zrejme v historickom vývoji medicínskej starostlivosti, ktorá postupne pacienta zbavila zodpovednosti za jeho zdravie a odsúdila ho iba do roly pasívneho príjemcu terapie. Dôsledkom tohto prístupu sú rozpačité alebo recidivujúce výsledky a frustrácia pacienta prameniaca z nepochopenia, že najdôležitejším aktérom v procese rehabilitácie je práve on. Lenže toto pacient nevie, resp. je presvedčený, že za jeho zdravotný stav a vyliečenie je zodpovedný lekár alebo iný terapeut.

Toto je spoločenská norma a bohužiaľ prináša negatívne výsledky. Vylúčením aktívnej účasti pacienta na vyliečení sa na terapeuta prenáša zodpovednosť, ktorú nesmie a nemôže niesť. Vo výroku "Lekár lieči - príroda uzdravuje" môžeme nájsť návod. Terapeut je tu na to, aby pacientovi poskytol terapiu, ale uzdravenie je v rukách prírody. Prírodou sa nemyslí pobyt v lese alebo kúpanie v jazere, ale prirodzené procesy, ktorými každé telo disponuje, vedúce k uzdraveniu.  Ten komplex navzájom spolupracujúcich časti, ktoré tvoria ľudskú bytosť. Ovšem človek, ktorý je liečený, ale nespolupracuje, sa k vyzdraveniu dostane ťažko.

V oblasti pohybového aparátu to platí obzvlášť. Pretože väčšinu bolestí si pacient vyrobí rokmi sám svojím pohybom a je len na ňom, aby zmenou pohybových stereotypov zvrátil priebeh problému. Terapeut je v úlohe pomocnej, výchovnej, doslova in loco parentis, ako rodič dozerajúci na správny vývoj svojho dieťaťa. Súčasťou tohto procesu je nevyhnutne komunikácia, čo v prípade pacienta znamená predovšetkým manažment očakávaní.

Pretože takmer každý pacient má veľmi jednoduché očakávanie - byť zdravý, a to najlepšie okamžite a bez vlastného pričinenia. Nie je možné takého očakávanie garantovať a obvykle ani naplniť. K bolestiam chrbtice a pohybového aparátu vedie dlhá cesta, pacient si buduje problémy roky a ani o tom veľakrát nevie, až kým sa telo neprihlási bolesťou. Napriek tomu očakáva výsledky hneď alebo aspoň v dohľadnej dobe a je rozčarovaný, keď po terapii nedochádza okamžite k zlepšeniu stavu alebo problém veľmi rýchlo recidivuje. Mimochodom, z marketingu vieme, že vo väčšine prípadov frustrácia zákazníkov z poskytnutých služieb nesúvisí s kvalitou, ale s nenaplneným očakávaním, ktoré bolo postavené veľmi vysoko alebo v rozpore s bežne uznávanou realitou. Túto paralelu môžeme transponovať aj do oblasti zdravia na vzťah terapeut - pacient.

Manažmentu očakávaní pacienta sa venujem roky a postupne som uviedol do praxe funkčný systém postavený na jednoduchých krokoch. Vychádza z projektového manažmentu a podobnosť s jeho jednotlivými zložkami vôbec nie je náhodná. Implementácia je bezproblémová, stačí sa iba zhruba držať nasledovných tém.

Analýza problému

Táto oblasť zahŕňa hlavne anamnézu a etiológiu. Pacienta sa pýtam na všetko možné súvisiace a niekedy aj na prvý pohľad nesúvisiace s jeho problémom. Kľúčové otázky sú tie, ktoré smerujú k pozadiu problému. Aké pohybové stereotypy sú momentálne prevládajúce. Akú pracovnú pozíciu zaujíma. Či jeho problém už má nejakú históriu. Snažím sa odhadnúť akej úrovni stresu je vystavený. Sledujem, ako sa pohybuje, ako vchádza do dverí, drží telo, dýcha, ako si sadá a sedí, aké pohybové vzory preferuje. Z etiológie ma zaujíma, ako problém exhiboval, či mu niečo predchádzalo, aký je priebeh, prítomnosť recidív, dynamika zhoršovania. Cenným zdrojom informácií je MRI vyšetrenie, na ktorom pekne vidno, ako sa v teréne pohybového aparátu prejavujú štrukturálne zmeny spôsobené pohybovými stereotypmi.

Manažment očakávaní

Kľúčová časť komunikácie a otváram ju otázkou "Čo odo mňa očakávate?". Nie od terapie alebo techník, ktoré použijem, ale odo mňa ako terapeuta. Pretože pacient uzatvára vzťah s terapeutom, nie s jeho technikami alebo prístrojmi. Roky manažujem očakávania mojich klientov už na mojej web stránke, ktorú koncipujem veľmi otvorene až nekompromisne. Aj preto mi väčšinou klienti odpovedajú, súc poučení informáciami na stránke, že ich očakávanie je pochopiť svoj problém a dostať informácie, ako ho začať riadiť. Semtam sa vyskytne odpoveď "očakávam, že ma zbavíte problému" a na tú okamžite reagujem tým, že takéto očakávanie neviem naplniť a bude potrebné ho preformulovať, lebo inak naša spolupráca nebude možná. Veľmi rýchlo upravíme nerealistické očakávania na splniteľné. Nesľubujem to, čo neviem splniť, a možno preto som lepší terapeut, ako biznismen.

Vysvetlenie mojej roly

V manažmente očakávaní pokračujem vysvetlením, v čom spočíva moja úloha a kde sú limity konzervatívnej terapie, resp. toho, čo ako terapeut dokážem zabezpečiť. Clara pacta boni amici, hovorí klasik a odkedy túto časť konverzácie zaraďujem do diskusie, mám minimum neskorších výhrad, že som niečo sľúbil a nesplnil. Pretože v tejto časti jasne vysvetlím, čo plánujem urobiť a aké možné výsledky sa dajú očakávať.

Objasnenie súvislostí

Plynule pokračujem vysvetlením toho, ako vnímam daný problém a snažím sa byť čo najdetailnejší a najodbornejší. Veľakrát som milo prekvapený úrovňou znalostí pacienta a považujem to za extrémnu výhodu v jeho potenciálnom vyliečení. Pretože človek, ktorý sa aktívne zaujíma o svoj zdravotný stav a individuálne si študuje dostupné informácie, nevedome preberá zodpovednosť za svoj zdravotný stav a z pozície obete sa presúva do pozície víťaza. Prejdeme si celý rehabilitačný proces, úpravu pohybových stereotypov, cielené cvičenie, potrebné zmeny v životnom štýle. Každý človek a každá diskusia je trochu iná a nedá sa úplne presne definovať, ako sa bude vyvíjať.

Racionálna predikcia budúcnosti

Informujem o možných telesných reakciách a tom, čo je možné očakávať v najbližších dňoch. V zmysle teórie chaosu nie je možné úplne presne predpovedať správanie zložitých dynamických sústav, medzi ktoré patrí aj ľudské telo, aj keď pôvodné podmienky sú deterministické. Ale nevidíme do všetkých parametrov, preto sa ďalší vývoj dá iba empiricky odhadnúť a priebeh by nemal byť exaktne hodnotený. Jednoducho ľudské telo je nepredvídateľné a vo svojej praxi som uz zažil zázračné okamžité vyliečenia ako aj problémy, ktoré odolávali akejkoľvek terapii a prístupu. Stanovíme si približnú časovú os riešenia problému s tým, že vývoj terapie bude zohľadňovať vývoj symptomatiky.

Záver terapie

Terapiu končím skráteným zopakovaním kľúčových informácií. Je to dôležité, pretože informácií je veľa a je dobré vybrať tie s najväčšou váhou, aby sa lepšie vtlačili do pamäte. Nechávam priestor na prípadné otázky a veľmi ma teší, keď ich pacient kladie. Utvrdzuje ma to v presvedčení, že pochopil potrebu aktívnej účasti na vyliečení.

Manažment očakávaní pri bolestiach chrbtice a pohybového aparátu je dôležitou súčasťou rehabilitácie. Nastavuje realistické ciele pacienta a podporuje tak ich dosiahnuteľnosť. Pomáha eliminovať frustráciu a sústrediť tak energiu pacienta na proces liečby. Zároveň pomáha terapeutovi budovať systémový prístup s trvalo udržateľnou kvalitou. V neposlednom rade sa mi osvedčil ako prevencia pred klientami, ktorí stále nepochopili, že ich zdravotný stav je v ich rukách a odmietajú zaň prevziať zodpovednosť.