Koleno sa svojou stavbou radí k najzložitejším kĺbom tela. Rozsahom pohybu zasa ku kĺbom s najkomplexnejšou trajektóriu. Aj napriek mohutnej stavbe a stabilizácii sú bolesti kolien takisto na vzostupe a akcentujú sa s pribúdajúcim vekom.
Vzhľadom na množstvo faktorov, ktoré majú na bolesti vplyv, je možné príčiny rozdeliť do dvoch hlavných kategórií.
1. bolesti z nadmernej záťaže
Rizikovou skupinou sú samozrejme športovci. Svoje o bolestiach vedia najmä futbalisti, ktorí okrem neustálych dynamických zmien pohybu v rotáciách zaťažujú kolená aj rotačnými švihovými pohybmi pri kopaní do lopty. Lyžiarske kolená sú takisto všeobecne známe ako najčastejšie postihnuté kĺby, kvôli mediolaterálnemu pohybu, na ktorý tento kĺb ale vôbec nie je stavaný. Bežci sú samostatná kategória, ktorú zasa sprevádzajú únavové bolesti.
Medzi najčastejšie problémy patria natiahnuté/natrhnuté/roztrhnuté krížne väzy a poškodené menisky v rozsahu od drobných odrenín až po odtrhnutie menisku.
2. bolesti z nedostatočnej záťaže
Rizikovou skupinou sú ľudia, ktorí nevykonávajú dostatočné množstvo pohybov vyžadujúcich prirodzenú flexiu kolena. V tejto dobe sem môžeme zaradiť podstatnú časť populácie a to tú, ktorá sa nevenuje žiadnej pohybovej aktivite. Aparáty kolena potrebujú, aby sa s nimi na dennej báze pracovalo v evolučne danom rozsahu pohybu. V súčasnosti úplne absentuje drep, čupnutie si, sedenie na nohách, atď., čiže všetko pohyby, ktoré prirodzeným a fyziologickým spôsobom namáhajú koleno.
Nedostatok pohybu spôsobuje "uťahovanie" väzív, ich horšie prekrvovanie a menšiu únosnosť. Krížne a postranné väzy potom horšie reagujú na občasné drepy a menisky na beh.
Credit to https://profadrianwilson.co.uk/knee-treatments/knee-anatomy/
Z kostí je to stehenná kosť (femur), píšťala (tíbia), ihlica (fibula) a jabĺčko (patella). Stabilita femuru oproti tíbii je zabezpečovaná krížnymi väzmi - ACL (anterior crucial ligament) predný krížny väz a PCL (posterior crucial ligament) zadný krížny väz. Laterálnu stabilizáciu zabezpečujú MCL (medial collateral ligament) a LCL (lateral collateral ligament) postranné krížne väzy, vnútorný a vonkajší.
Synoviálna tekutina v kolennom kĺbe pôsobí ako mazanie a jej kvalita, viskozita a objem sú dôležitými faktormi správneho pohybu.
Jabĺčko je ku kvadricepsu viazané silným šľachovoúponovým aparátom.
Absorbcia napätí je realizovaná prostredníctvom mesiačikovitých meniskov, vnútorného a vonkajšieho. Tie pôsobia ako mäkké nárazníky, sú silne prekrvené a inervované. Artikulárne chrupavky spolupracujú s meniskami pri tlmení nárazov. Skupinu šokových absorberov dopĺňajú vačkové burzy.
Pohyb v kolene je komplexný, takže okrem flexie dochádza aj k čiastočnému predozadnému pohybu, pohybu jabĺčka a jemnému pohybu do strán a do rotácie.
Na správny chod kolena má vplyv veľké množstvo svalov, od kvadricepsu, cez sedacie svaly až po lýtkový sval.
Symptomatika je širokospektrálna a odvíja sa od druhu a rozsahu poškodenia.
Poškodené menisky sa hlásia bolesťami na okraji kolena, buď z vnútornej alebo vonkajšej strany. Testujú sa jednoduchými pohybmi, napríklad takto:
Poškodené krížne väzy produkujú bolesti lokalizované skôr z prednej alebo zadnej strany kolena dovnútra. Testov je niekoľko, tu sú najpoužívanejšie:
Poškodené postranné väzy produkujú bolesti lokalizované na okraji kolena z vnútornej alebo vonkajšej strany. Testujú sa napríklad takto:
Bakerova cysta sa hlási tlakovou bolesťou v zadnej časti v ohybe kolena. Zhoršuje sa pri flexii kolena a zvýšení tlaku na cystu.
Zápalové bolesti kolena a opuchy asi netreba špeciálne popisovať. Sú dôsledkom zvýšenej tvorby mazu alebo reumatoidnej artritídy.
Adekvátna terapia sa odvíja od konkrétneho poškodenia. Stav menej poškodených meniskov sa dá zlepšiť odblokovaním kolena, meniskový priestor sa zväčší a zníži sa trenie. Meniskus sa postupne upokojí a nie je potrebný chirurgický zásah.
Mierne poškodené krížne väzy sa zacelia, len potrebujú čas a nenáročnú rehabilitáciu v zmysle jednoduchých pohybov, napríklad chôdzu alebo bicyklovanie. Väčšie alebo totálne ruptúry sa prípad od prípadu musia ošetriť operačne. Ovšem sú známe prípady pacientov, ktorí bez operácie žijú aj s pretrhnutým krížnym väzom. Stabilizáciu kolena v takomto prípade úspešne prevzali postranné väzy.
Bakerova cysta sa absorbuje postupne za predpokladu, že nedochádza k ďalšej tvorbe výpotku. V opačnom prípade je nutná punkcia alebo až chirurgia.
Za najväčší problém rehabilitácie považujem to, že sa pri začínajúcich bolestiach kolena ordinuje kľudový režim. Koleno je svojou stavbou a funkciou predurčené na pohyb a pokiaľ ho nemá, stagnuje, väzivá sa sťahujú, stláčajú meniskový priestor a zhoršujú pohyblivosť. Slučka sa uťahuje a z jednoduchého poranenia menisku je za pár mesiacov tlmenia obstrekmi a nariadeným kľudovým režimom, prehĺbený stav s ruptúrami krížnych väzov, zodratými meniskami a kalcifikátmi.
Najlepším a zdravým fyziologickým pohybom pre koleno je drep. Hlboký drep, tzv. ass to grass. Samozrejme pohyb poškodeného kolena je obmedzený, ale aj pri spazmovanom kolene sa dá postupne jednoduchým strečingom s pomocou uteráka v ľahu na chrbáte koleno rozhýbať a posunúť ho v rehabilitácii ďalej.
Môj záver: problematika bolestí kolena je nie je v súčasnosti úplne dobre pochopená a namiesto opatrnej rehabilitácie pri minimálnych poškodeniach sa ordinuje pokojový pohybový režim a tlmiace lieky, čo umožňuje prehlbovanie problému a rozvoj adaptačných patologických mechanizmov s následnou operačnou liečbou.
O autorovi
Volám sa Roland Habara a špecializujem sa na odstraňovanie bolestí chrbtice, končatín a migrén.
Problematike sa venujem komplexne a kladiem dôraz na pochopenie súvislostí a aktívnu účasť klienta na potrebných zmenách.
Aktuálne informácie nájdete na mojej Facebook stránke Masážna terapia - Roland Habara
Hľadáte na mojej stránke niečo konkrétne? Informácií je tu dosť - skúste do vyhľadávania zadať napr. migréna, cviky, bolesti chrbtice, hernia, krčná chrbtica, platničky ...
Prirodzenou snahou každej bytosti cítiacej bolesť, je zbaviť sa jej. Bolesť je obmedzujúca, frustrujúca, zlá, zákerná ... tých adjektív by sme našli požehnane. Bolesť je pritom evolučný dar, mechanizmus určujúci limity nášho tela a chrániaci nás pred poškodeniami až smrťou. Nebyť bolesti, zničili by sme svoje telo okamžite, pretože by nás v...
Poškodené platnčky L4-L5 a L5-S1 v driekovej chrbtici majú jednu z najväčších prevalencií v štatistikách porúch chrbtice. Dôvody sú prosté a odrážajú nielen nároky evolúcie, ktorá ľudské telo dostala až do polohy vzpriamenej, čím vystavila driekovú chrbticu enormným silám, ale aj potreby doby, ktorá nás tlačí do vynútených polôh pri výkone práce....
Rehabilitácia chrbtice a kĺbov je komplexná odborná disciplína vyžadujúca adekvátne znalosti a prístup. V procese regenerácie hrá kľúčovú úlohu niekoľko faktorov, a ak má byť úspešná, je potrebné ich adresovať všetky. Celou mojou praxou, ktorej poznatky vkladám do článkov, rezonuje niekoľko základných chýb pri rehabilitácii chrbtice a neustále...
Asi najčastejšou otázkou, ktorú terapeuti na celom svete dostávajú, je otázka na pocit stuhnutosti oblasti krčnej/hrudnej chrbtice. Obvykle sa spája s podozrením na stuhnutý trapéz, alebo je položená len tak všeobecne zhruba v zmysle "mám to tam riadne stuhnuté, čo?". Poďme si vysvetliť, prečo táto otázka vyvoláva úsmev, a prečo na ňu...
Bežným rehabilitačným postupom v súčasnosti je predpisovanie medikamentov na bolesti chrbtice a pohybového aparátu alebo v tom lepšom prípade liečebného telocviku. Škola chrbta, SM systém, DNS systém, McKenzieho systém .... Pacienti poctivo cvičia, aby sa zbavili bolestí chrbtice, ktoré si však privodili v prvom rade tým, ako sa denne 16 hodín hýbu...
Čoraz častejšie je možné sa v popisoch MRI stretnúť s definíciou Modic zmeny a to v škále 1-3 a opäť je to jedna z patológií, ktorá sa podobne ako napríklad napriamená lordóza, väčšinou dôsledne ignoruje. Pritom je to veľmi dôležitá informácia a to hlavne pre odhad rehabilitačných šancí a možností.
V článku Máte funkčné alebo organické bolesti chrbtice a kĺbov? som sa venoval problematike funkčných štrukturálnych zmien pohybového systému hlavne z pohľadu času a jeho vplyvu na patofyziológiu problému. Podobnou témou, práve z hľadiska času, je aj problematika blokád chrbtice. Vlastne by sa dalo povedať, že je to iný aspekt tej istej...
Problematike bolestí pohybového aparátu sa venujem desiatky rokov a začínam byť zdesený z toho, čo sa aj na tomto odbornom poli deje. Na jednej strane je dobré, že sa problematike venuje viac a viac ľudí, napokon doba a alarmujúci stav populácie a zdravotnej starostlivosti si to vynútili, na strane druhej sa však otvára priestor pre neodbornosť,...
Spinálna stenóza je zdravotný stav, ktorý postihuje miechu, durálny vak a nervové korene, spôsobujúc zúženie dotknutého vnútorného priestoru. Tento stav môže mať multifaktorálne príčiny a vedie k rôznym symptómom. Nomenklatúru nájdete v článkoch pod tlačítkami, ale zopakujme si aspoň základné informácie.
Diagnostika tetánie je náročná disciplína vyžadujúca niekoľko vyšetrení a hlavne správnu interpretáciu podľa klinického obrazu pacienta. Stáva sa totižto, že sa pacient neraz diagnostikuje nedostatočne, povrchne, na základe jedného dvoch testov alebo dokonca pohľadom od stola iba na základe popisu symptómov pacienta. Potom to v praxi vyzerá tak, že...
Bolesti, ktoré vyžarujú do ramien a rúk, môžu byť spôsobené mnohými faktormi. Tu sú niektoré z najčastejších príčin:
Bolesti v prednej časti nohy a útlak nervu femoralis súvisia s problémom známym ako femorálna neuralgia. Tento stav môže mať rôzne príčiny, ako napríklad osteoartritídu bedrového kĺbu, herniu medzistavcových platničiek, svalové nerovnováhy alebo iné neurologické ochorenia.
