Posturálna patológia je v súčasnosti zanedbávanou časťou diagnostiky bolestí pohybového aparátu a pritom by mala hrať kľúčovú úlohu. Pochopenie súvislostí medzi postúrou, pohybom, CNS, psychikou a ďalšími faktormi je dôležité nielen pre identifikáciu príčin, ale hlavne pre účinnú rehabilitáciu. Bežná prax sa bohužiaľ obmedzuje iba na aktuálnu a lokálnu diagnostiku v zmysle "tu a takto to pacienta bolí", tak mu na tom mieste urobíme RTG, CT, MRI, aby sme identifikovali nález, ktorý za to môže.

Problém s objektivizovanou diagnostikou založenou iba na interpretácii merateľných parametrov je v tom, že neposkytuje spätne vysledovateľný reťazec príčinných súvislostí vedúci ku zdroju problému. Ani komplexné fyzioterapeutické vyšetrenie nemusí priniesť odpovede na otázky, prečo dochádza k blokádam alebo svalovým spazmom, pričom dôvodom je sústredenie na detail, povedzme na svalový tonus, alebo na skupinu svalov, či funkciu postihnutého kĺbu a priľahlých oblastí.

Uvediem príklad z praxe. Bol u mňa 40 ročný muž, volajme ho Andrej, ktorý sa už niekoľko rokov trápi s bolesťami vyžarujúcimi zo spodnej časti krčnej chrbtice k lopatke. Už obyčajná palpácia potvrdila spazmus erektorov a hornej časti trapézu. Diagnostika pohľadom priniesla jednoduché zistenie - hlava s krčnou chrbticou boli pri chôdzi aj sede nápadne naklonené do bolestivej strany. Andrej absolvoval množstvo vyšetrení, od RTG, MRI, cez funkčnú diagnostiku až po skríning krvi. Všetky nálezy a vyšetrenia boli viacmenej v norme, resp. v medziach adekvátnych aktuálnemu stavu.

Andrej vyskúšal všetky možné terapie, fyzikálne aj rehabilitačné, všetky s rovnakým výsledkom - buď stav nezlepšili vôbec alebo iba krátkodobo.

Bolesti pohybového aparátu považujem tak trochu za dobrú detektívku. Niekedy je zápletka veľmi jednoduchá a páchateľ jasný od začiatku. Inokedy do poslednej chvíle neviete, kto je zodpovedný.

Andrejov prípad ma zaujal okamžite. Nielen preto, že mám rád keď mi klient svoj problém predostrie vecne a bez emócií, ale aj preto, že sa nevzdáva a hľadá riešenie alebo aspoň odpoveď na otázku prečo. Identifikácia dôvodov v takýchto prípadov je náročná a môžete mať naštudované koľko chcete, môžete mať k dispozícii ix vyšetrení a aj tak to nestačí.

Dôležité je pozrieť sa na problém plasticky a komplexne. Andrejov prípad je jedným z tých, ktoré som popísal v článku Akauzálne bolesti chrbtice a pohybového aparátu. Bolesti, ktoré nemajú zjavnú organickú príčinu priamo na mieste, sú teda vyvolané inými faktormi.

Andrejova postúra poukazovala na chybné držanie tela. Nejdem sa teraz púšťať do detailov, aké svaly a kde má skrátené a predĺžené, ktoré hyperaktívne alebo oslabené, atď. Táto diagnostika aj tak neprezradí príčinu, iba status quo. Pozrel som sa na problém ako na celok.

Pretože pohybový aparát, to nie sú iba svaly a skelet. Pohybový aparát, to je aj mozog a CNS, to je aj telesná biochémia a aj napríklad PERCEPCIA. Vnímanie, ktoré nám sprostredkúvajú naše zmysly. Hmat, čuch, sluch a najmä zrak. A práve to mi napadlo v tomto prípade.

Zrak je zrejme najdôležitejší zdroj informácií a hrá kľúčovú úlohu v pohybe. To ako človek vidí, to priamo predurčuje pohybové schopnosti. Ľudia s dobrým zrakom a dobrou koordináciou zraku s CNS majú aj lepšie vlohy napríklad pre šport. Sú schopný rýchlejších reakcií, majú lepšie periférne videnie a ďalšie parametre nevyhnutné pre úspech v športe.

Už MUDr. Lewit poukazoval na to, že pri rehabilitačnom cvičení je nevyhnutné koordinovať pohyb s pohľadom, aby sa správne aktivovali neuromotorické reťazce.

Pozorovaním Andreja som dospel k záveru, že príčinou jeho bolestí sú oči. Presnejšie jedno oko, ktoré je zrejme tupozraké. Tupozraké oko síce posiela vizuálne signály do mozgu, ale vzhľadom na to, že obraz je z nejakých dôvodov skreslený alebo nedokonalý, mozog veľmi skoro (už v detstve) signál z takéhoto oka ignoruje a akceptuje iba obraz zo zdravého oka. Zdravé oko sa potom stáva dominantným a človek sa podvedome ukláňa, aby toto oko dostal takpovediac do stredu diania, čiže zhruba do stredovej osi tela. Je to zrejme kvôli adaptácii, aby výsledkom bolo umelé stereovidenie.

Tupozraké oko mozog potom používa iba na zabezpečenie hĺbky obrazu, čo podporuje fakt, že takto postihnutý človek má aj napriek diagnóze normálne vnímanie priestoru a nevráža do vecí. Výsledkom je človek, ktorý dokonca nemusí mať žiadne pozorovateľné poruchy videnia a napriek tomu nakláňa hlavu na jednu stranu. Spinálne nervy na tejto strane sú stresované tlakom a telo reaguje rozvojom spazmov a opuchov.

Tento habitus si nesie celý život a zhruba do 30. roku života nemusí mať žiadne problémy. Tie sa objavia alebo sú vyvolané až ďalšími faktormi ako napríklad organickými zmenami na chrbtici alebo starnutím ako takým. Lokálne bolesti sú potom interpretované nesprávne a akákoľvek liečba je neúčinná.

Podobné súvislosti možno nájsť medzi bolesťami chrbtice a kvalitou sluchu alebo hmatu.

Andrejov prípad je z terapeutického hľadiska veľmi dôležitý. Núti terapeuta opustiť zaužívané postupy a šablóny a myslieť "outside the box". Takisto poukazuje na to, že v záujmovej sfére sa preferuje objektívny a alopatický prístup, čo je veľakrát na škodu veci.

Môj záver: bolesti pohybového aparátu je potrebné chápať v širokom kontexte a zasadiť ich do komplexu pacientovho života. Diagnostika by mala byť založená nielen na merateľných parametroch, ale aj na skúsenostiach a súvislostiach. Klinická prax potvrdzuje, že príčina bolestí vôbec nemusí ležať v mieste exhibície, ale ukrýva sa častokrát na najmenej očakávaných miestach.

Hľadáte na mojej stránke niečo konkrétne? Informácií je tu dosť - skúste do vyhľadávania zadať napr. migréna, cviky, bolesti chrbtice, hernia, krčná chrbtica, platničky ...