Ľudské myslenie rado hľadá skratky. Vďaka tomu sme sa stali najúspešnejším živočíšnym druhom na planéte a úplne sme si ju podmanili. Bohužiaľ, má to aj svoju negatívnu stránku a všade v makrosvete nájdete dostatok dôkazov o tom, že hľadanie skratiek vedie v konečnom dôsledku ku katastrofám rôzneho druhu.
Hľadanie skratiek v mikrosvete, čiže v osobnom živote každého človeka a hlavne v oblasti jeho zdravia, takisto vedie ku väčším problémom. Bolesti pohybového aparátu sú toho krásnym príkladom.
Ako už sám názov napovedá, bolesti pohybového aparátu si človek postupne zaobstará buď nesprávnym pohybom, absenciou pohybu alebo neadekvátnym preťažovaním. Výnimku tvoria úrazové záležitosti, ale aj tu platí, že poúrazové stavy sa liečia hlavne rehabilitáciou, čiže cieleným pohybom.
Je potom na mieste otázka, prečo je človek, postihnutý bolesťami pohybového aparátu presvedčený, že ho z nich dostanú doplnky výživy? Pretože ľudské myslenie rado hľadá skratky a jednoduchšiu cestu. Lenže v tomto prípade je to úplne kontraproduktívne.
Takže denne si ničím krčnú chrbticu nad mobilom, ale keď si kúpim doplnok, ten ma z toho dostane? Pokračujem v pohybovom stereotype, ktorý mi ničí chrbticu a napchávam sa kolagénom a ten ma vylieči?
Kto v tomto hľadá logiku, ten nájde skôr svätý grál. Ale ľudské myslenie naozaj takto funguje. "Idem k doktorovi, nech mi na tie bolesti niečo dá", "Kúpil som si osteochodnroitín, aby ma neboleli kĺby", "Už tretí mesiac beriem kolagén, vieš mám prasknutú platničku". Určite sa s týmito alebo podobnými vyjadreniami už stretli, prípadne ste sami ich autormi.
Kolagén je v ľudskom tele najrozšírenejšia bielkovina. Nájdete ho v koži, šľachách, úponoch, kostiach aj vnútorných orgánoch. Aj platničky majú kolagénový obal. V súčasnosti rozoznávame cca 30 typov kolagénu, podľa toho v akom tkanive sa nachádza a akú plní funkciu.
Telo si kolagén syntetizuje z potravy a dá sa zjednodušene povedať, že ak máte dostatočne pestrú stravu, bohatú na bielkoviny, vitamíny a minerály, má vaše k dispozícii všetko, čo k výrobe kolagénu potrebuje.
Dokonca aj v prípadoch, keď dôjde k poškodeniu kolagénových materiálov v tele, ako napríklad k poškodeniu platničiek.
Skúsme teraz trochu matematiky.
Priemerné ľudské telo s hmotnosťou 70 kg obsahuje asi 12 kg bielkovín. Z tých 12 kg je približne 35% kolagén.
Takže v 70 kg tele je cca 4 kg kolagénu.
Denná doporučená dávka hydrolyzovaného kolagénu v podobe doplnku je 1000-2000 mg, čo sú 2 gramy. Denný príjem bielkovín je na úrovni cca 100-200 g, z ktorých si telo syntetizuje aj kolagén.
A teraz otázka - aký vplyv majú 2 gramy syntetického kolagénu denne na regeneráciu 4 kg kolagénových tkanív? Odpoveď matematická 0,002/4=0,0005, čiže 0,5 promile. Odpoveď slovná: zanedbateľný.
2 gramy kolagénu denne navyše vaše telo ani nezaznamená, aj keď mu ho podáte v hydrolyzovanej a teda vstrebateľnej forme. Navyše, ľudské telo nepracuje parciálne a neodtransportuje vám kolagénové reťazce práve tam, kde vy chcete. Z dennej dávky niekoľko gramov kolagénu musí vyživovať 4 kg tkanív a nie len práve tu jednu poškodenú platničku.
Toto je čisto logická úvaha a sám uznávam, že v prípade tela a regeneračných pochodov je iba zjednodušením.
Čo sa týka klinickej praxe, chýbajú dlhodobé a kvalitné štúdie. Napríklad 6 mesačná štúdia vplyvu prípravku Genacol nepreukázala žiadne signifikantné zlepšenie bolestí pri dennej konzumácii 1200 mg kolagénu oproti placebu v náhodnej kontrolnej skupine 200 pacientov s bolesťami pohybového aparátu.
Ďalšia stúdia zhodnocuje, že hydrolyzovaný kolagén má lepšiu absorpciu ako nehydrolyzovaný, ale robil sa na pokusných zvieratách a nič nehovorí o reálnom pôsobení na kĺby a chrbticu.
Navyše, neexistujú štúdie zhodnocujúce objektívny dopad na regenráciu tkanív, iba štúdie kde sa hodnotia subjektívne pocity pacientov, ktorým sú dlhodbo podávané preparáty.
Najväčší problém s doplnkami, medzi ktoré patrí aj kolagén, nie je v tom, či sú reálne vstrebateľné a či majú nejaký vplyv. Najväčší problém je psychologický.
Človek postihnutý bolesťami sám seba presvedčí, že konzumáciou kolagénu robí to správne pre riešenie svojho problému. Sám seba podporuje v pasívnom prístupe ku svojmu zdraviu a čaká na zázrak. Pritom bolesti sú výzvou tela na zmenu, na zmenu pohybových steretypov, na zmenu životosprávy, na zmeny na viacerých úrovniach.
A toto za vás žiadny doplnok neurobí.
Pasívnou konzumáciou doplnkov umožňujete patologickým procesom, aby sa prehlbovali, odďalujete adekvátnu liečbu a spôsobujete si nevratné zmeny v organizme.
Môj záver: konzumácia doplnkov, podobne ako nadmerná konzumácia liekov, poukazuje na nepochopenie problematiky liečby problémov pohybového aparátu. Úspešná rehabilitácia vyžaduje aktívny prístup, úpravu pohybových stereotypov a cielené cvičenie. Pasívny prístup k bolestiam pohybového aparátu vedie k prehlbovaniu funkčnej patológie a nezvratným zmenám.
O autorovi
Volám sa Roland Habara a špecializujem sa na odstraňovanie bolestí chrbtice, končatín a migrén.
Problematike sa venujem komplexne a kladiem dôraz na pochopenie súvislostí a aktívnu účasť klienta na potrebných zmenách.
Aktuálne informácie nájdete na mojej Facebook stránke Masážna terapia - Roland Habara
Hľadáte na mojej stránke niečo konkrétne? Informácií je tu dosť - skúste do vyhľadávania zadať napr. migréna, cviky, bolesti chrbtice, hernia, krčná chrbtica, platničky ...
Prirodzenou snahou každej bytosti cítiacej bolesť, je zbaviť sa jej. Bolesť je obmedzujúca, frustrujúca, zlá, zákerná ... tých adjektív by sme našli požehnane. Bolesť je pritom evolučný dar, mechanizmus určujúci limity nášho tela a chrániaci nás pred poškodeniami až smrťou. Nebyť bolesti, zničili by sme svoje telo okamžite, pretože by nás v...
Poškodené platničky L4-L5 a L5-S1 v driekovej chrbtici majú jednu z najväčších prevalencií v štatistikách porúch chrbtice. Dôvody sú prosté a odrážajú nielen nároky evolúcie, ktorá ľudské telo dostala až do polohy vzpriamenej, čím vystavila driekovú chrbticu enormným silám, ale aj potreby doby, ktorá nás tlačí do vynútených polôh pri výkone práce....
Rehabilitácia chrbtice a kĺbov je komplexná odborná disciplína vyžadujúca adekvátne znalosti a prístup. V procese regenerácie hrá kľúčovú úlohu niekoľko faktorov, a ak má byť úspešná, je potrebné ich adresovať všetky. Celou mojou praxou, ktorej poznatky vkladám do článkov, rezonuje niekoľko základných chýb pri rehabilitácii chrbtice a neustále...
Asi najčastejšou otázkou, ktorú terapeuti na celom svete dostávajú, je otázka na pocit stuhnutosti oblasti krčnej/hrudnej chrbtice. Obvykle sa spája s podozrením na stuhnutý trapéz, alebo je položená len tak všeobecne zhruba v zmysle "mám to tam riadne stuhnuté, čo?". Poďme si vysvetliť, prečo táto otázka vyvoláva úsmev, a prečo na ňu...
Bežným rehabilitačným postupom v súčasnosti je predpisovanie medikamentov na bolesti chrbtice a pohybového aparátu alebo v tom lepšom prípade liečebného telocviku. Škola chrbta, SM systém, DNS systém, McKenzieho systém .... Pacienti poctivo cvičia, aby sa zbavili bolestí chrbtice, ktoré si však privodili v prvom rade tým, ako sa denne 16 hodín hýbu...
Čoraz častejšie je možné sa v popisoch MRI stretnúť s definíciou Modic zmeny a to v škále 1-3 a opäť je to jedna z patológií, ktorá sa podobne ako napríklad napriamená lordóza, väčšinou dôsledne ignoruje. Pritom je to veľmi dôležitá informácia a to hlavne pre odhad rehabilitačných šancí a možností.
V článku Máte funkčné alebo organické bolesti chrbtice a kĺbov? som sa venoval problematike funkčných štrukturálnych zmien pohybového systému hlavne z pohľadu času a jeho vplyvu na patofyziológiu problému. Podobnou témou, práve z hľadiska času, je aj problematika blokád chrbtice. Vlastne by sa dalo povedať, že je to iný aspekt tej istej...
Problematike bolestí pohybového aparátu sa venujem desiatky rokov a začínam byť zdesený z toho, čo sa aj na tomto odbornom poli deje. Na jednej strane je dobré, že sa problematike venuje viac a viac ľudí, napokon doba a alarmujúci stav populácie a zdravotnej starostlivosti si to vynútili, na strane druhej sa však otvára priestor pre neodbornosť,...
Spinálna stenóza je zdravotný stav, ktorý postihuje miechu, durálny vak a nervové korene, spôsobujúc zúženie dotknutého vnútorného priestoru. Tento stav môže mať multifaktorálne príčiny a vedie k rôznym symptómom. Nomenklatúru nájdete v článkoch pod tlačítkami, ale zopakujme si aspoň základné informácie.
Diagnostika tetánie je náročná disciplína vyžadujúca niekoľko vyšetrení a hlavne správnu interpretáciu podľa klinického obrazu pacienta. Stáva sa totižto, že sa pacient neraz diagnostikuje nedostatočne, povrchne, na základe jedného dvoch testov alebo dokonca pohľadom od stola iba na základe popisu symptómov pacienta. Potom to v praxi vyzerá tak, že...
Bolesti, ktoré vyžarujú do ramien a rúk, môžu byť spôsobené mnohými faktormi. Tu sú niektoré z najčastejších príčin:
Bolesti v prednej časti nohy a útlak nervu femoralis súvisia s problémom známym ako femorálna neuralgia. Tento stav môže mať rôzne príčiny, ako napríklad osteoartritídu bedrového kĺbu, herniu medzistavcových platničiek, svalové nerovnováhy alebo iné neurologické ochorenia.