Bežným rehabilitačným postupom v súčasnosti je predpisovanie medikamentov na bolesti chrbtice a pohybového aparátu alebo v tom lepšom prípade liečebného telocviku. Škola chrbta, SM systém, DNS systém, McKenzieho systém .... Pacienti poctivo cvičia, aby sa zbavili bolestí chrbtice, ktoré si však privodili v prvom rade tým, ako sa denne 16 hodín hýbu v bežných situáciách. Nedáva to logiku, však? Ako môžem hodinou cvičenia toho najlepšieho telocviku odstrániť to, čo si 16 hodín denne vyrábam iným cvičením - bežným pohybom.

Pretože dennodenný rutinný pohyb od vstávania z postele, cez chôdzu, sedenie (áno aj sedenie je pohyb, v tomto prípade skôr jeho absencia alebo minimalizácia), manipuláciu s bremenami, umývanie riadu, až po prebaľovanie dieťaťa a obsluhovanie mobilu, je tiež cvičenie a je to práve to, čím si vyrábame bolesti. Bolesť je signál tela, že dochádza k prekračovaniu medze únosnosti, pomyselnej čiary medzi efektívnym používaním systému a jeho preťažovaním. Ak denne"cvičím" chrbticu záťažovým rutinným pohybom, cielené cvičenie to síce môže do istej miery sanovať, ale neodstráni faktory vedúce k rozvoju patológie. Je to podobné ako snaha liečiť pľúca fajčiara inhaláciou liečivých výparov, zatiaľčo on veselo celý deň pokračuje vo fajčení.

Evolúcia nás za milióny rokov adaptovala na rôzne pohybové stratégie. Od plávania v praoceáne, cez plazenie sa po súši, pohyb po štyroch a šplhanie, až po chôdzu vzpriamenú. Na ten posledný náročný pohybový režim vybavila ľudské telo zložitou sústavou neuromuskulárnych a stabilizačných vzťahov, aby sa dokázalo pohybovať vo veľmi nestabilnej polohe - po dvoch končatinách. Aby to vôbec bolo možné, musí byť rešpektovaných niekoľko podmienok. Prvou z nich je rovnováha, t.j. fyzikálna požiadavka na vyváženie pohybových celkov s výsledným nulovým momentom zotrvačnosti. Druhou z nich je schopnosť podriadiť prvej podmienke organizovaný pohyb, t.j. aby pri akejkoľvek zmene subjektu nedochádzalo k pádu. Ďalšími podmienkami sú efektivita pohybu, prosperita systému, jeho regenereabilita, individuálna adaptácia, neuroplasticita, atď.

Na to, aby bolo splnená podmienka rovnováhy, je potrebné mať telesný systém postavený čo najoptimálnejšie a najefektívnejšie, aby bola zároveň naplnená podmienka minimálnej spotreby energie. Tak postupne prišla evolúcia s dizajnom, ktorý odráža náročné požiadavky, navzájom komplementárne a zároveň v kontrapozícii. Dopĺňajú a rozvíjajú sa navzájom, aby v maximálnej možnej miere čo najoptimálnejšie využili dispozície. Týmto dizajnom je dvakrát esovite zakrivená chrbtica postavená na končatinách a vyvážená hlavou a rukami. Chrbtica by mala byť v tzv. neutrálnom postavením, t.j. v postavení, kde je výsledný hlavný silový vektor tlaková sila prechádzajúca stredom stavcov a platničiek. 

Toto je taký pomyselný ideál, ktorý v stoji spĺňa vyššie uvedené požiadavky. Evolúcii ho pomohla vyvinúť gravitácia ako opozičný faktor, kladúci na chrbticu podmienky efektivity a zároveň stability. Pretože pokiaľ je chrbtica v neutrálnom postavením vo vzpriamenom stoji, pracuje údajne iba 8% svalov tela, aby zabezpečili stabilitu. Takto dokonale to je vyvážené, takto to evolúcia vyvinula, aby šetrila aparát. Samozrejme hovoríme o ideále, čo je v tejto dobe už takmer nemožné nájsť z dôvodu negatívnych vplyvov už v procese ontogenézy a neskôr ˇˇzivotného štýlu. Neutrálna chrbtica je fyzikálny model poskytujúci telesnému systému optimálne podmienky pre pohyb po dvoch, dýchanie, regeneráciu a celkové fungovanie.

Jej funkcia je neoddeliteľne spätá s celým telom, nedá sa teda hovoriť o neutrálnej chrbtici parciálne. Nie je možné oddeliť funkciu chrbtice od funkcií ostatných telesných celkov - hlavy, panvy, rúk a nôh. Dokonca aj percepcia vplýva na chrbticu, t.j. kvalita zraku a sluchu, či hmatová senzorika. Pri pohybe v neutrálnej chrbtici je minimalizovaný stres tkanív, dokonca lepšie prosperujú, pretože sú namáhané optimálne. Napríklad platničky a medzistavcové kĺby profitujú zo síl vznikajúcich pri pohybe vtedy, ak sú zaťažované a odťažované optimálne, čo je v neutrálnej chrbtici samozrejmosť.

Čo je neutrálna chrbtica

Existuje niekoľko možno až desiatok idealistických modelov, ktoré popisujú držanie tela a chrbtice a vychádzajú z racionálneho myšlienkového postupu. Viac informácií nájdete v článkoch, ktoré som na túto tému napísal a sú uvedené pod tlačítkami. Vráťme sa naspäť k definícii, ktorú som už uviedol. Neutrálna chrbtica je taká, kde je výsledný silový vektor tlaková sila prechádzajúca stredom stavcov a platničiek. Je to fyzikálne zjednodušenie a má za úlohu umožniť lepšie pochopenie. Samozrejme, pokiaľ je chrbtica takmer rovnobežne s povrchom zeme, čiže napríklad v 90 stupňovom predklone, pribúdajú aj šmykové sily a ohybové momenty. Ale v stabilizovanej neutrálnej chrbtici je aj tak prevládajúci silový vektor centrálny tlak.

Ako sa k neutrálnej chrbtici dostať

V literatúre sa bežne stretnete s pokynmi, ako treba stiahnuť svaly tu a tam, pritiahnuť lopatky k sebe, stiahnuť brucho, vystrieť nohy ... Prosím vás, nerobte to. Ak chcete experimentovať s neutrálnou chrbtciou, je v prvom rade potrebné pochopiť, že už nemáte 1 rok a plastický skelet a neuromuskulárny systém vo vývoji. Vývoj vášho skeletu je ukončený, vo väčšine prípadov s deformačnými zmenami tkanív a ich vzájomných vzťahov. My v dospelosti už nehľadáme ideál, ale skôr zlepšenie aktuálneho stavu. Preto nie je dobré riadiť sa racionálnymi postupmi, ktoré tlačia do nedosiahnuteľného posturálneho ideálu prácou svalov, ale skôr sa nechať viesť vlastným telom a jeho aktuálnymi dispozíciami a obmedzeniami.

Neutrálnej chrbtici treba vytvoriť priestor, podmienky. Tu je dôležité pochopiť, ako vlastne vznikla. V deň, keď sa dieťa prvýkrát postaví na nohy, t.j. do veľmi nestabilnej polohy hroziacej neustálym pádom, prijme rovnovážne centrum v mozočku novú úlohu - vyvážiť telo tak, aby bolo v najoptimálnejšej rovnováhe. Aby sme túto situáciu v dospelosti nasimulovali, stačí, ak sa postavíte s nohami na šírku ramien na špičky tak, aby boli päty cca 3 cm od zeme. Týmto ste sa dostali do nestabilnej polohy PRIPOMÍNAJÚCEJ polohu v stoji vo veku 1 roka a rovnovážne centrum v spolupráci s ďalšími systémami sa vás pokúsi nanovo vyvážiť. Prehĺbi driekovú lordózu, zdvihne hlavu, natiahne nohy, vystrie kyfózu.

Samozrejme, v dospelosti už tento proces naráža na obmedzenia v podobe vytvarovanej chrbtice a definovaných muskuloskeletálnych vzťahov. Ale stále je to lepšie ako záťažový pohybový vzor, v ktorom sa väčšina z nás celodenne pohybuje. Nie je to ideálna postúra a sám uznávam, že ide iba o aproximáciu. Ani stoj dospelého na špičkách nie je motoricky rovnaký ako stoj dieťaťa na celých chodidlách. Opakujem, ide o čo najpresnejšie vytvorenie podmienok pre reset rovnovážneho systému. Takto odobratý vzor sa blíži k neutrálnej chrbtici a je potrebné ho "nacítiť "a potom pokračovať v v jeho udržiavaní už na celých chodidlách. Čiže postavte sa na chvíľu na špičky, nechajte cerebellum, aby nanovo nastavilo telesné celky čo najoptimálnejšie, zapamätajte si, ako to vo vašom tele vyzerá. Potom sa postavte na celé chodidlá a túto postúru kultivujte tréningom.

Nejde to zo dňa na deň, trvá to asi rok prerobiť držanie tela, najmä ak je založené patologicky, vágne, záťažovo. Neponáhľajte sa a nesnažte sa neutrálnu chrbticu kontrolovať racionálne povelmi. Budete sa stresovať a zasahovať do prirodzenej autonómnej aktivity cerebella a nezávislého nervového systému. Najlepšie je konzultovať celý proces so mnou osobne, aby sa predišlo nedorozumeniam a frustrácii.

Využitie neutrálnej chrbtice v rehabilitačnej praxi

Neutrálna chrbtica je telesný model, ktorý by sme mali využívať od okamihu, keď sa postavíme z postele. Takže je určená evolučne na celodenné používanie, nie iba na rehabilitáciu. To neznamená, že sa po zvyšok života nesmiete zohnúť. Môžete, ale napríklad ohnutie driekovej chrbtice pri manipulácii s bremenami je záťažové a my by sme nemali ohyb využívať ako primárny pohybový mechanizmus smerom k zemi. Mali by sme využívať neutrálnu chrbticu, keď ideme smerom k zemi po bremeno a tento pohyb sa volá drep. Robíme ho automaticky ako deti, pretože je to pôvodný evolučný pohybový vzor chrániaci hlavne driekové chrbtice pred zbytočným preťažovaním. V neutrálnej chrbtici by sme mali chodiť, čiastočne aj sedieť a behať. Keďže je to optimálny pohybový model, mal by byť využitý po väčšinu dňa, samozrejme s ohľadom na pohybové požiadavky zamestnania napríklad. 

V rehabilitácii napríklad poškodených platničiek je využitie neutrálnej chrbtice kľúčové. Keďže je to postavenie s minimálnym záťažovým dopadom, je potrebné neutrálnu chrbticu využívať najmä v úvodných fázach rehabilitácie, keď je nežiadúce zaťažovať chrbticu ohybom, aby sa predišlo koreňovému dráždeniu a recidíve bolestí. Typickým príkladom sú akútne blokády driekovej chrbtice. V podstate pri blokáde ani nie je možné ísť mimo neutrálnu chrbticu, vlastné telo vám v tom bráni spazmom a udržuje vás v postavení, kde je minimalizovaný tlak na platničky spredu. Poznáte to tak, že sa neviete zohnúť. Takto múdro to príroda zariadila v čase blokád a v zásade nám tým ukazuje, ako by sme s chrbticami mali fungovať. Jednoducho keď vás sekne, vraciate s k pohybu v neutrálnej chrbtici.

Neutrálna chrbtica chráni pred poškodeniami, a to najmä platničiek. Tie majú najvyššiu únosnosť ak sú stláčané centrálne, čiže v neutrálnej chrbtici. Ak sú dlhodobo stláčané spredu z dôvodu neustáleho ohybu chrbtice dopredu, rozťahujú sa ich kolagénové obaly vzadu a postupne sa vytláčajú k durálnemu vaku a spinálnym nervom. Problémom je, že tento proces trvá desiatky rokov a vzhľadom na absenciu inervácie platničiek nie je sprevádzaný bolesťami. Keď konečne k spusteniu symptomatiky dôjde, je už neskoro, už je patológia platičiek dlhodobo prítomná a nejde ju odstrániť zo dňa na deň.

Neutrálna chrbtica vytvára prirodzené neuromotorické prostredie pre bránicové dýchanie. Cerebellum sa postará o prehĺbenie driekovej lordózy, čo je na druhej strane sprevádzané uvoľnením rectus abdominis. Bránica získa priestor na rozťahovanie a postupne sa obnoví normálny dychový vzor, kde je prevažná časť vedená bránicou a rectus abdominis sa rytmicky zapája pri výdychu ako pomocný výdychový sval. Problematika dýchania je samostatná kapitola, kde však neutrálna chrbtica hrá primárnu úlohu. Skúste pozorovať zmeny vo svojom dýchovom vzore po pár sekundách v stoji na špiˇˇckách...

Klientom vysvetľujem genézu ich problémov a rehabilitačné možnosti. Neutrálna chrbtica v nich hrá kľúčovú úlohu, pretože to je to cvičenie, ktoré sa robí 16 hodín denne. To neznamená, že je to jediná aktivita potrebná pre zvládnutie problémov. Kompenzačné cvičenia takisto prispievajú, ale mali by byť pochopené skôr ako nadstavba. Pretože zbytočne budete hodinu cvičiť ten najlepší systém od toho najväčšieho odborníka, ak si potom na 3 hodiny ľahnete s ohnutou krčnou chrbticou k telke. Alebo budete ďalej pokračovať v ochabnutom držaní tela v stoji a pri chôdzi. Logika procesu velí postarať sa najprv o príčiny, čiže o pohybové stereotypy. Prax mi dáva za pravdu a pozitívny feedback od klientov aj od môjho vlastného tela empiricky potvrdzuje moje teoretické východiská. Proces je intuitívny a sčasti autonómny a vyžaduje iba trpezlivosť a tréning.