Asi najčastejšou otázkou, ktorú terapeuti na celom svete dostávajú, je otázka na pocit stuhnutosti oblasti krčnej/hrudnej chrbtice. Obvykle sa spája s podozrením na stuhnutý trapéz, alebo je položená len tak všeobecne zhruba v zmysle "mám to tam riadne stuhnuté, čo?". Poďme si vysvetliť, prečo táto otázka vyvoláva úsmev, a prečo na ňu väčšina terapeutov odpovedá nesprávne, podporujúc tak klientov v mylnom presvedčení, že za ich bolesti môže stuhnutý trapéz. Obe strany pritom odkazujú na hornú časť trapézu, prípadne na oblasť pri lopatke.

Musculus trapezius, alebo ako sa laicky povie trapéz, je komplexný sval v hornej zadnej časti tela a plní niekoľko funkcií. Jeho hlavnou úlohou je pohyb a stabilizácia lopatky, pohyb ramenom a zúčastňuje sa aj pohybu krčnej chrbtice a hlavy. Záleží však aj na to, v akej polohe tela je aktivovaný.  Trapéz je síce jeden sval, ale je funkčne rozdelený na tri zóny a niekoľko vrstiev, podľa toho, aká pohybová aktivita je vyžadovaná. Navyše spolupracuje s ostatnými svalmi a nie je možné jeho pohyb izolovať. 

Čo je potrebné pochopiť je fakt, že to v podstate nie je primárne sval chrbtice. Zjednodušene povedané a vysvetlím ďalej, aby ma odborná verejnosť neukameňovala. Trapéz používa chrbticu ako základňu pre pohyb ramena a lopatky, ale nehýbe chrbticou ako takou. Na rotáciu, extenziu a flexiu chrbtice v tej oblasti sú určené iné svalové skupiny. V prácach McGilla som sa dokonca dočítal, že pri meraní elektrickej aktivity trapézu sa zistilo, že jeho príspevok k pohybu krčnej chrbtice je minimálny a pôsobí skôr ako kontrolór pohybu, než ako samotný iniciátor a mediátor.

Orientácia vlákien trapézu je prevažne kolmo k chrbtici, prípadne pod cca 45 st. uhlom, čo potvrdzuje logický argument, že to nie je chrbticový sval, pretože nie je schopný segmentálneho chrbticového pohybu. Prináša skôr strihové napätia a v hornej časti tlakové, kvôli šikmému uloženiu vlákien smerom k hornej časti krčnej chrbtice a lebky. Nezávislý systém ho preto nepoužíva ako blokovací sval chrbtice, na to má svaly orientované rovnobežne s chrbticou, prípadne svaly intraspinálne. Stiahnutím pozdĺžnych svalov zabráni vo flexii prípadne extenzii a aj rotácii chrbtice.

Keďže sa nepoužíva ako blokový sval, absentuje spazmus ako ochranný prvok, a tuhosť trapézu preto nemá primárny súvis s problémami chrbtice. Ak sa aj niekedy spazmus trapézu objaví, je to kvôli ochrane poškodeného ramena či lopatky a prevalencia týchto prípadov je prakticky mizivá. Mozog totižto na blokovanie ramena používa hlavne hlbšie uložené rotátorové svaly, napríklad elevácii paže od boku hore pri poškodení šľachy m. infraspinatus bráni spazmom m. teres minor a major.

To, na čo klienti väčšinou odkazujú, je pocit stuhnutosti v oblasti trapézu, ale ide o hlbšie uložené svaly. Prevažne extenzory - erector, longissimus a iliocostalis a hlbšie uložené splenius a semispinalis thoracis a cervicis. A potom najhlbšia vrstva interspinálnych svalov, m. multifudus. Toto sú svalové skupiny, ktoré majú hlavnú úlohu pri pohybe a stabilizácii chrbtice. Nezávislý nervový systém ich využíva pri potrebe vytvoriť svalový korzet s cieľom zastaviť pohyb pri preťažovaní chrbtice, a to hlavne pri flexii.

Keďže sú kryté trapézom, klient si mylne spojí hlboko uloženú symptomatiku s povrchovo nahmatateľným trapézom, ktorého tonus hlavne v hornej časti jednoducho musí byť vyšší. Veď predsa stabilizuje lopatku a hlavne pôsobí ako závesné lano pre rameno, Zjednodušene povedané trapéz v hornej časti nemôže byť voľný, to by vám rameno pod vplyvom gravitácie v stoji padlo dole (áno, uvedomujem si, že je tam ešte zdvíhač lopatky a fascie a romboidy a fascie, atď.). Je to hrubé zjednodušenie, ale len kvôli ľahšiemu pochopeniu. Trapéz je v práci neustále, jednak ako aktívny sval, a potom ako pasívny stabilizátor kvôli gravitácii, a jeho napätie to zohľadňuje.

Ďalej, nedá sa úplne jednoznačne určiť, čo je a čo nie je stuhnuté. Pretože to, čo sa javí patologicky, môže byť prirodzený svalový tonus z vyššie uvedených dôvodov. Dá sa porovnať svalový tonus pravého a ľavého trapézu, ale aj tu môže prípadný rozdiel byť dôsledkom prirodzenej muskuloskeletálnej adaptácie z dôvodu asymetrie a nie je dôvodom na paniku.

Prirodzenou oponentúru na moje tvrdenia by mohol byť empirický dôkaz, že po rozmasírovaní trapézu pocit "stuhnutosti" ustúpi a na toto ja nehovorím nič iné, ako áno, súhlasím. Pretože trapéz je veľmi pracovitý sval a jeho masáž pomáha k zlepšeniu odvodu metabolických splodín a senzitivizujúcich látok. Ale ako som uviedol, jeho tuhosť v zásade nemá nič spoločné s prípadnou patológiu v regióne.

Tuhosť svalov, čiže svalový tonus je komplexná problematika a záleží od genetiky, aktuálnej telesnej stavby, nutričných možností, psychického rozpoloženia, aktuálneho fyzického zaťaženia a ďalších a je prísne individuálna. Zvýšená tuhosť niektorých regiónov, dokonca niektorých vrstiev svalu, môže byť úplne prirodzená a odráža podmienky, ktorým je tento sval vývojovo vystavený. Pocit stuhnutosti v oblasti trapézu je potrebné pripísať niečomu inému a to nájdete v článkoch pod tlačítkami.