Možno aj tento obrázok spôsobil, že sa všeobecne považuje hlboký predklon za najnebezpečnejší pre driekovú chrbticu, špeciálne pre segment L5-S1. Aj keď mu nemožno uprieť istú informačnú hodnotu, takáto zjednodušená fyzikálna interpretácia vedie k mylným záverom. Pre lepšie pochopenie zaťaženia spodnej časti driekovej chrbtice potrebujeme pochopiť niekoľko aspektov a spojiť ich do logického uzavretého celku.

Áno, drieková chrbtica a hlavne segmenty L4-L5 a L5-S1 sú v chrbtici vystavené najväčšiemu zaťaženiu. Vyplýva to zo samotnej stavby tela, kde je chrbtica ústredným pohybovým mechanizmom. V priestore L5-S1 sa skokovo mení pohyblivosť a chrbtica sa z flexibilnej sústavy kĺbových spojení mení na nepohyblivú krížovú kosť. Ale to neznamená, že segmenty L4-L5-S1 musia nutne podliehať poškodeniu. Všetko závisí od držania tela a toho, ako sa výsledné pohybové vektory premietajú do regiónu.

Chrbtica počas evolučného vývoja prešla komplikovanými fázami organických zmien, od chordy pohybujúcej sa v praoceáne až po vycementovaný kostný skelet homo sapiens akceptujúci predovšetkým vzpriamený pohyb. Veľmi zjednodušene môžeme povedať, že chrbtica je dobre etablovaná na pohyb po horizontále a vertikále.

Pre horizontálu svedčí fakt, že sme sa ako živočíšny druh celé eóny plazili, resp. pohybovali po štyroch. Aj preto je chrbtica závesný systém, kde sú kĺbové ložiská umiestnené hore pri pohybe horizontálne. V týchto polohách je minimálny tlak do chrbtice a maximálne strihové sily, na ktoré je závesný systém dobre adaptovaný. Pôvodne krivka chrbtice pripomínala tetivu luku, matematicky by to bola zrejme veľmi plochá parabola a ako vieme, parabolické konštrukcie šmykové sily premietajú do centrálneho tlaku. Ak na takú konštrukciu zatlačíte kolmo, nevytvárajú enormné ohybové momenty, ale produkujú skôr tlak, ktorý sa prejavuje ako rozťahovanie konštrukcie do strán. Podobnosť mostu z predpätého betónu s týmto systémom vôbec nie je náhodná.

Pre vertikálu zasa hovorí fakt, že sme sa a naďalej sa pohybujeme vo vertikále. Chrbtica sa tomuto vývoju musela prispôsobiť nielen funkčne, ale aj anatomicky. Ak by ostala v stoji v podobe tetivy, bola by enormne namáhaná tlakom a ohybovými momentami. Na túto situáciu nás evolúciu adaptovala zmenou krivky a preto dnes máme namiesto C tvaru S tvar. Aj keď aj tu sa stále dajú nájsť stopy prehistórie v prenatálnom veku, kedy je detská chrbtica stočená v materskom brušku do tvaru C a tvar S získava pohybovou kompenzáciou po narodení. Pri vzpriamenom pohybe chrbtica akceptuje prevažne tlakové sily a esovité zakrivenie pôsobí ako tlmič pre dodatočné sily vznikajúce kvôli hybnosti.

Môžeme povedať, že chrbtica je dobre adaptovaná buď na strih alebo na tlak. Horšie je to v prípadoch, kde dochádza ku kombinácii tlaku a strihu, prípadne aj ohybových momentov a to sú polohy niekde medzi. Paradoxne najzáťažovejšou polohou pre driekovú chrbticu nie je predklon 90°, aj keď sa to podľa obrázkov prezentovaných na internete tak javí. Áno, výsledný ohybový moment zodpovedá niekoľkým stovkám kg, ale tu je dôležité pochopiť jednu vec. Je totižto zásadné, či je predklon vykonávaný z bedrových kĺbov a neutrálnej chrbtice alebo pri nedostatočnej pohyblivosti regiónu z driekovej chrbtice.

Ak sa 90 kg jedinec zohne, výsledný ohybový moment po prepočítaní vyrobí cca 700 kg tlak (ak vychádzame z toho, že cca 50 kg váhy tvorí trup a integrujeme po dĺžke trupu cca 1 m). Ak je to jedinec obdarený dostatočnou pohyblivosťou v bedrových kĺboch, voľnými hamstringovými reťazcami a schopnosťou udržať neutrálnu chrbticu v akejkoľvek polohe, tak je tých 700 kg akceptovaných segmentom tlakom centrálne. Platničky L4-L5-S1 dokázateľne prenesú zaťaženie cca 1000-1500 kg, takže pri stabilizovanej chrbtici to nie je problém.

Fyzika sa však prudko mení pri jedincovi, ktorý ohyb dopredu vykonáva ohybom driekovej chrbtice povedzme kvôli skráteným hamstringom ako dôsledkom vývojovej patológie bedrových kĺbov. Výsledné sily sa potom kombinujú a takto zaťažená chrbtica musí preniesť silové výslednice v najmenej vhodnej polohe a to v segmentálnom ohybe. Čiže v pozícii chrbtice, kde sa namiesto neutrálnej polohy chrbtica ohne a hlavný ohybový moment je smerovaný do L4-L5-S1.

Pri predklone bez bremena to až tak nevadí, pretože sa pri ňom chrbtica stavia do spomínanej polohy luku a napätie sa do istej miery distribuuje po väčšine segmentov. Situácia sa prudko zhoršuje ak sa v ohnutej pozícii manipuluje s bremenami. 20 kg bremeno pridáva ohybový moment cca 2000 N do spodnej časti chrbtice. Pákový efekt 2000 N musia dorzálne svaly vyvážiť silou zodpovedajúcou cca 200 kg hmotnosti.

Ak sú platničky stláčané z jednej strany, ich únosnosť dramaticky klesá, pretože sú dizajnované hlavne na distribúciu centrálneho tlaku. Takže ak zaťažíte driekové platničky spredu počas segmentálneho ohybu dvoch priľahlých stavcov, ich únosnosť nebude 1000-1500 kg, ale rádovo nižšie, cca 300 kg. A tlak zodpovedajúci 300 kg dosiahnete manipuláciou s 10 kg dieťaťom, ktoré vkladáte do detskej sedačky do auta.

Všeobecne sa za najnebezpečnejší pre driekovú chrbticu považuje predklon, ale ten je v zásade menej nebezpečný ako segmentálny ohyb dvoch priľahlých stavcov. A segmentálny ohyb vykonávate dennodenne a poškodzujete si driekovú chrbticu a ani o tom neviete. Medzi 30-40 rokom života začnú bolesti krížov a na MRI sa nájdu mediolaterálne hernie a dorzálne protrúzie platničiek ako priamy dôsledok nevhodnej pohybovej stratégie. Mohlo by sa zdať, že najohrozenejšie sú skupiny ľudí, ktorí sú denne vystavené manipulácii s ťažkými bremenami, ale realita je oveľa desivejšia.

Je to aj preto, že pri manipulácii s bremenami si pracujúci inštinktívne dávajú väčší pozor alebo sú pravidelne preškolení zamestnávateľom, ktorému záleží na zdraví zamestnancov. Alebo sa jednoducho iba istí, lebo sa chce do budúcna vyhnúť veľkým súdnym sporom v prípade poškodenia zdravia kvôli porušovaniu zásad BOZP.

Medzi najrizikovejšie úkony, ktoré sú vykonávané v segmentálnom ohybe tak nepatria záťažové pracovné úkony, ale bežné rutinné činnosti, pri ktorých si to ani neuvedomíte:

• umývanie a oplachovanie zubov v cca 30° predklone
• umývanie riadu v cca 30° predklone
• vkladanie a vykladanie dieťaťa do a z autosedačky
• zdvíhanie 5 L hrnca s vodou zo vzdialenejšej časti varnej dosky
• sedenie v ohnutej driekovej chrbtici
• státie a pohyb mimo neutrálnej chrbtice
• vyberanie vecí z kufra auta
• manipulácia s dojčaťom pri jeho prebaľovaní a dvíhaní
• sadanie a vstávanie zo stoličky mimo neutrálnej polohy chrbtice
• odoberanie a odkladanie činiek a kotúčov v posilovni

Aby sme pochopili, čo je segmentálny ohyb driekovej chrbtice, urobíme si nasledovný pokus, ktorý je zároveň aj jednoduchým pohybovým testom poukazujúcim na možné poškodenie platničiek.

Sadnite si na okraj stola tak, aby vám voľne viseli nohy od kolien dole. Vystrite jednu nohu tak, aby zvierala cca 90° uhol s telom. Druhá noha voľne visí. Poproste niekoho, aby vám vystretú nohu chytil. Uvoľnite svaly nohy  a ohnite sa smerom dopredu iba v driekovej chrbtici, čiže bez toho, aby ste veľmi ohýbali hrudnú a krčnú chrbticu.

Práve ste vykonali segmentálny ohyb s maximom v L4-L5-S1. Zafixovaním nohy dôjde k fixovaniu panvy a pohyb dopredu je potom vykonávaný prevažne ohybom v spodnej časti driekovej chrbtice. U ľudí s dostatočným rozsahom pohybu v bedrových kĺboch je potrebné zdvihnúť fixovanú nohu vyššie a test je menej preukazný, ale na ilustráciu a pochopenie to snáď stačí.

Ak sú poškodené driekové platničky L4-L5-S1, tak pri tomto teste obvykle pacient udáva bolestivú reakciu v spinálnom priestore alebo dokonca nie je schopný segmentálneho ohybu kvôli prítomným ochranným spazmom, ktorých úlohou je obmedziť tlak na platničky spredu a ich vytláčanie dozadu k spinálnym nervom. Podobný pohybový test sa robí aj v ľahu na chrbáte a poznáte ho pod názvom Lasegue manéver. Preukaznosť tejto formy je však ešte menšia kvôli absencii tlaku hornej časti tela, ktorá je v sede plne prítomná.

Segmentálny ohyb, čiže extrémny ohyb chrbtice v priestore dvoch priľahlých stavcov je častým dôvodom poškodenia platničiek a rozvojom nasledovných porúch a poškodení. Je úzko spojený s celkovou pohybovou stratégiou a nefunkčným až patologickým držaním tela. Vynútené pracovné polohy alebo pohybové stereotypy celkový dopad iba zhoršujú. Je potrebné sa naučiť, ako funkčne zaťažovať chrbticu v bežných situáciách, v ktorých sa nachádza 14 hodín denne a predchádzať tak veľakrát už nevratným poškodeniam. Problematiku funkčného pohybu som spracoval v e-booku Funkčné pohybové stereotypy, na obrázkoch sú ukážky z e-booku ako sa vyhnúť segmentálnemu ohybu.

Hľadáte na mojej stránke niečo konkrétne? Informácií je tu dosť - skúste do vyhľadávania zadať napr. migréna, cviky, bolesti chrbtice, hernia, krčná chrbtica, platničky ...