Cvičíte, cvičíte a nepomáha? Už ste vyskúšali SM systém, McKenzieho systém, DNS systém, pilates, jógu, moje cviky, cvičíte ráno, na obed a večer a stále nič? Stav sa nezlepšuje, bolesti pretrvávajú alebo sa na chvíľu utlmia, aby sa potom vrátili s plnou silou?

Frustrácia, ktorá sprevádza recidívu bolestí, je pochopiteľná. Veď cvičím, dávam do toho všetko, cvičím cviky, ktoré iným pomáhajú, cvičím poctivo každý deň, precízne a správne... 

Tak prečo ma stále niečo bolí?!

Odpoveď je jednoduchá, ale začnem najprv otázkami.

Koľko času denne venujete cvičeniu? Teraz sa väčšina z vás nadýchne a spustí niečo v zmysle ... "ja tak hodinu", "ja približne 3x25 minút", "ja cvičím s terapeutom každý druhý deň".

OK. A čo robíte medzi cvičením? Začnete nechápavo krútiť hlavou a odpovedať niečo v zmysle "no veď to sa venujem práci, domácnosti, atď.".

Aha, takže vy si myslíte, že medzi cieleným cvičením necvičíte. Takže chôdza, práca, beh, ležanie na gauči, práca okolo domu, odoberanie a odkladanie činiek vo fitku, ... to podľa vás nie je cvičenie, však?

Problém je v tom, že si drvivá väčšina ľudí s bolesťami pohyboveho aparátu myslí, že ak hodinu denne cvičí cviky na chrbticu, nech sú akokoľvek správne a precízne prevedené, tak to vyváži tých zvyšných 13 hodín pohybu, ktorý robia väcšinou úplne nesprávne.

Uvediem príklad. Mám poškodené platničky v driekovej chrbtici, kvôli tomu, že sa 30 rokov pohybujem v nesprávnom pohybovom vzore. Mám napriamenú lordózu, diskopatie platničiek, incipientnú nestabilitu driekovej chrbtice. Terapeut mi poradil sériu cvikov, ktoré sú vhodné pre môj problém. Ja si ich pocvičím, technicky správne, dám do toho všetko, aj sa spotím a ... a potom sa postavím a pokračujem v PATOLOGICKOM POHYBOVOM VZORE, KTORÝ MI SPÔSOBUJE BOLESTI.

A robím to 13 hodín denne - nesprávne chodím, dýcham, ohýbam sa, ležím a sedím s driekovou lordózou ohnutou kyfoticky. Skrátka a dobre 13 hodín denne si ubližujem pohybom, ktorý mi poškodzuje chrbticu a naivne si myslím, že 1 hodina cvičenia ma vylieči.

Za najväčší problém rehabilitácie bolestí pohybového aparátu považujem nepochopenie súvislostí, hlavne čo sa týka bolestí, ktoré si pacient vybudoval za desaťročia. 30 rokov nemusíte mať žiadne problémy a potom to "zrazu" začne. Bolesti, opakujúce sa, vracajúce sa ... prečo asi? Pretože si ich vyrábate denne 13 hodín.

Ani nejlepší rehabilitačný systém a ani najlepší terapeut vás nezbaví patológie pohybu. Keď vidím klienta, ako automaticky sedí s driekovou lordózou ohnutou dozadu a to sa pritom sťažuje na bolesti driekovej chrbtice, tak už viem, že mu žiadne cvičenie dlhodobo nepomôže. 

Pomôže mu iba pochopenie súvislostí a aktívna práca na postúre, posturálnych návykoch, funkčných vzťahoch a zmena. To, ako sedíte, chodíte, dvíhate deti, či okopávate záhradu, sú najsilnejšie pohybové stereotypy a majú zásadný vplyv na vaše bolesti.

Zbytočne budete chodiť na terapie a cvičiť, ak si vzápätí na to sadnete do auta a poškodenú driekovú lordózu ohnete do kyfotického postavenia alebo sa opäť ohnete nad mobilom.

U mňa v praxi to pozorujem už so stoickým kľudom. Vysvetlím, ukážem, predvediem, opíšem, nahučím do človeka aj trikrát počas terapie, že napríklad pri pohybe smerom dole si treba čupnúť, ak má poškodenú driekovú chrbticu, aby ju nepreťažoval. On mi to odkýve, že pochopil a zmení to, a  ... pri odchode si obúva topánky pričom sa ZASA ZOHNE.

Ja chápem, že zvyk je železná košeľa a habitus je niečo, čoho sa ťažko zbavuje. Nechcite potom však, aby vas bolestí zbavilo cvičenie alebo terapeut.

Svoje bolesti máte vo svojich rukách. Vy ste si ich vyrobili, vy ste majiteľom problému a je na vás, aby ste postupne našli východisko z aktuálnej situácie. Ja vám v tom rád pomôžem.

Učím ľudí, ako sa vyhnúť patologickému pohybu. Ako si sadať na stoličku, vstávať z nej, ako sedieť, ako sa hýbať smerom k zemi. Ako dýchať, chodiť, prenášať bremená, sedieť v aute, či umývať si zuby a riad. Ako obsluhovať mobil, ktorý je v dnešnej dobe najdôležitejším zdrojom patologického pohybu. Možno si poviete, že sú to zbytočnosti, ale keď sa týchto "zbytočností" nazbiera dosť, vyrobia PROBLÉM. A toho sa nezbavíte chodením na terapie alebo cvičením.

Ešte by som rád upozornil na jednu skutočnosť. S výnimkou akútnych tráum ako je napríklad akútna blokáda chrbtice pri nesprávnom zdvihnutí bremena, si bolesti budujete chronicky, dlhodobo. Budujete si nielen patologický pohyb, ale aj organické zmeny. V preťažovanej chrbtici sa poškodzujú nielen platničky, takže to nie je iba o protrúzii, extrúzii, hernii. Dochádza aj k patologickej adaptácii stavcov na zvýšené kompresné pomery, výsledkom čoho je spondylolistéza, incipientná nestabilita chrbtice, foraminálna stenóza, degeneratívne artrotické zmeny fazetových kĺbov, zhrubnutie ligamentu flava, chronická únava multifudov, kalcifikácia a iné organické zmeny, atď.

Berte do úvahy, že väčšina z týchto zmien, je nevratná a je logické, že s istou mierou recidívy, diskomfortu alebo dokonca bolestí sa možno budete musieť naučiť žiť. Pri liečbe bolestí pohybového aparátu je potrebné si stanoviť realistické ciele. Musia byť nielen výzvou, ale najmä dosiahnuteľné a udržateľné.

Katka to zhrnula takto:

Hľadáte na mojej stránke niečo konkrétne? Informácií je tu dosť - skúste do vyhľadávania zadať napr. migréna, cviky, bolesti chrbtice, hernia, krčná chrbtica, platničky ...