Pochopenie
spazmu ako defenzívneho prvku kĺbových systémov, je jedným z
prvých krokov na ceste k zvládnutiu bolestí chrbtice a pohybového
aparátu. Ochrannú úlohu spazmu a praktické prípady som popísal
v predchádzajúcich článkoch a odporúčam ich preštudovanie pre
lepšie pochopenie nasledovných informácií.
Ako
som už viackrát uviedol, spazmus plní ochrannú funkciu a jeho
primárnou úlohou je zabrániť ďalšiemu poškodzovaniu kĺbového
systému a jeho okolia. Medzi typické príklady spazmu patria:
Spazmy nájdeme všade tam, kde je potrebné dočasne alebo dlhodobo zastabilizovať kĺbový mechanizmus či už z dôvodu preťaženia, alebo štrukturálneho poškodenia. Telo si doslova vyrobí prostredníctvom spazmu svalový korzet, ktorého úlohou je zablokovať pohyb v dotknutom kĺbe, aby nedošlo k ďalšiemu poškodeniu. Paralelným medicínskym riešením je deaktivácia pohybu v kĺbe prostredníctvom fixnej ortézy alebo sadrovej dlahy. Telo je vo svojej komplexnosti vybavené niekoľkými evolučnými obrannými reflexami a spazmus je jeden z nich. Ďalším je napríklad bolesť alebo osteoprodukcia. Viac info v tomto článku:
Spazmy sú odpoveďou nezávislého nervového systému na hrozbu. Toto je kľúčová informácia, ktorú treba pochopiť. Teraz sa pokúsim veľmi zjednodušene vysvetliť princíp a neskôr v článku popíšem teoretické súvislosti.
Jedna je tá, ktorá práve číta tento článok, rozmýšľa, asociuje, prevádza grafické vnemy do kontextuálneho pochopenia. Tou bytosťou ste vy, teda tá bytosť, ktorú vnímate ako seba, svoje ja. Táto bytosť rozhoduje napríklad o pohybe - či vykročí tam alebo inam, či vstane a pôjde do kuchyne, alebo ostane ležať na gauči. Táto bytosť rozhoduje o tom, či bude držať denne 10 hodín hlavu sklonenú nad mobilom, alebo či bude sedieť v ohnutej driekovej chrbtici. Je to bytosť naučená prekonávať medze, psychické aj fyzické. Je racionálna, rozumová a rozmýšľa na základe aktuálnych informácií, ako aj na na základe minulých skúseností.
Druhou bytosťou je tá vývojovo staršia. Je to tá časť vášho tela, o ktorej ani neviete, že ju máte. Riadia ju paleokortikálne mozgové centrá a používajú na to nezávislý nervový systém (ďalej len NNS). Primárnou úlohou tejto bytosti je chod organizmu - trávenie, vylučovanie, reprodukcia, chod organizmu ako takého. BEZ VÁŠHO VEDOMÉHO ZÁSAHU riadi chod organizmu ako celku, komunikáciu jednotlivých častí, rozťahuje vám zreničky pri nedostatku svetla a sťahuje pri ich prebytku, ovláda krvný tlak, obeh vody, skrátka koordinuje milión aktivít, bez ktorých by život vášho tela nebol možný. Táto bytosť je iracionálna, nerozmýšľa, koná reflexne na základe vstupných senzorických údajov.
Táto bytosť má na starosti aj ochranu tela, a pôsobí teda aj ako dozorca. Napríklad v prípade akútneho ohrozenia útokom iného človeka spustí amygdala poplach a naštartuje sa ochranná reakcia na osi hypotalamus-hypofýza-nadobličky. Rozšíria sa zreničky, cievy v brušnej dutine sa stiahnu a v končatinách roztiahnu, rozbúcha sa srdce, prekrví mozog a telo je okamžite pripravené na boj alebo útek.
Podobný mechanizmus použije NNS pri dlhodobom preťažovaní napríklad krčnej chrbtice. Ak je neustále namáhaná predklonom nad mobilom, NNS sa snaží tento pohyb blokovať, aby nedochádzalo k neustálemu stláčaniu platničiek a ich vytláčaniu k mieche a spinálnym nervom. Predchádza tak poškodeniu životne dôležitých častí tela. A na túto úlohu použije spazmus príslušných svalov.
Aby NNS zabránil krčnej chrbtici v ohybe dopredu, stiahne svaly na protiľahlej strane. Čiže v tomto prípade hlboko uložené krčné svaly m. splenius capitis a semispinalis capitis a vzpriamovače chrbtice m. longisimus a iliocostalis. To vedie k spazmom pri mediálnej hrane lopatky, v súčasnosti asi najrozšírenejším prejavom spazmu kvôli tomu, čo s krčnou a hrudnou chrbticou robia mobily.
Je to jednoducho preto, lebo ochranný protokol sa spustí vtedy, ak je detekované ohrozenie. Ak je dôvod na ochranu nejakej časti kĺbového systému, tak ho NNS bude chrániť. Najmarkantnejšie je to vidieť pri poškodených platničkách alebo dlhodobo stresovaných fazetových kĺboch krčnej chrbtice. Aj keď to terapeut uvoľní, často dochádza k recidíve. Je to buď preto, lebo existujúce štrukturálne poškodenia vyžadujú ochranu pred pohybom, alebo dlhodobý svalový korzet má tendenciu obnovovať svoje normalizované postavenie.
Typickým príkladom je recidíva spazmov pri mediálnej hrane lopatky. Väčšinou je tento problém budovaný dlhodobo, mesiace až roky. Aj keď po odblokovaní chrbtice a mäkkých technikách dôjde k ústupu ťažkostí, problém v priebehu cca 2 týždňov recidivuje. Je to buď preto, lebo pacient po terapii obnovuje pôvodný záťažový pohybový stereotyp a okamžite sa vracia do ohybu krčnej chrbtice nad mobil, alebo je to kvôli dlhodobej prítomnosti faktorov vedúcich k exhibícii spazmu. V niektorých prípadoch je spazmus už súčasťou adaptačnej stratégie organizmu, keď sa nenormálny stav postupne stáva normalizovaným.
Ochranná aktivita je riadená nezávislým nervovým systémom a terapeut na recidívu nemá žiadny dosah. Môže iba pacienta poučiť o súvislostiach a spolu s ním dúfať, že prijaté zmeny budú postačujúce na postupné vyliečenie. Aj tu do procesu však vstupuje niekoľko ďalších faktorov, a preto by trpezlivosť mala byť samozrejmosťou.
Spazmov sa pacient nezbaví len cvičením alebo masážou či chiropraxiou. Je potrebný systémový prístup a hlavne pochopenie, že spazmus je ochranný prvok a NNS ho použije vždy tam, kde vyhodnotí jeho potrebu. Pri štrukturálnych poškodeniach chrbtice je práca so spazmami beh na veľmi dlhú trať, pretože regenerácia je dlhodobá.
Výnimkou v spazmoch sú napríklad neurovaskulárne konflikty, kde je kontrakcia svalu spôsobená kontaktom cievy s príslušným nervom, ale toto je špecifická oblasť a nie je predmetom článku.
Skúsim to vysvetliť úplne jednoducho - prestaňte sa ohýbať nad mobilom a nebudete mať spazmy pri lopatke.
Poskytnuté informácie sú hrubým zjednodušením a mali by byť chápané ako snaha o popularizáciu témy v záujme vyhnúť sa zložitému teoretizovaniu. Autor si však uvedomuje, že problematika je komplexná, a preto je ďalší text určený pre záujemcov o hlbšie pochopenie súvislostí, aj keď aj tu sa nevyhnem zjednodušovaniu kvôli obmedzenému rozsahu blogu.
Teória spazmu sa musí vyrovnať s extrémnou komplexnosťou dejov prebiehajúcich v organizme a nie je momentálne asi možné presne definovať všetky parametre aj napriek úrovni znalostí, ktoré o ľudskom tele máme.
Motorická aktivita je riadená viacerými systémami, spomeňme aspoň motorický kortex, bazálne gangliá, cerebellum, senzitívny systém. Ich koordináciou vzniká a je riadený vedomý pohyb. To jest pohyb, ktorý vykonávame vôľou. Zdvihnutie ruky je riadené nielen motorickým kortexom, ale svoju úlohu zohrávajú aj zrakové a sluchové vnemy, k tomu sa napríklad pripája cerebellum, ako strážca rovnováhy pri zmene polohy telesných ťažísk.
Pri mapovaní mozgu pri takejto jednoduchej úlohy, akou je zdvih ruky sa "rozžiaria" aj mozgové centrá, ktoré na prvý pohľad priamo s motorikou nemajú nič spoločné. Je to ako malý ohňostroj elektrickej aktivity, ktorá dokladuje, že nič také ako jednoduchá mozgová aktivita, neexistuje.
V prípade autonómnych dejov je to ešte zložitejšie. Spazmatická aktivita priamo nepredpokladá použitie motorického kortexu, keďže bazálna požiadavka nie je vedomá. Ale napríklad pri spastických diagnózach sa potvrdila aj účasť motorického kortexu. Pozor, nezamieňať spazmus so spasticitou. Lepšie pochopenie spasticity by mohlo poskytnúť odpoveď na to, ako je vlastne riadený spazmus, a ktoré mozgové centrá sú do neho zapojené.
Nesmieme zabúdať na talamus ako prepájaciu komunikačný hub medzi jednotlivými časťami mozgu a najmä hypotalamus ako koordinačný útvar pre parasympatikus a sympatikus. Asi tu by sme našli časť odpovede na to, odkiaľ je riadený spazmus, a aj keď je úloha hypotalamu nezanedbateľná, asi nebude unikátna. Rád by som k tejto časti problematiky dostal korektnú oponentúru a privítam akúkoľvek slušnú a konštruktívnu diskusiu.
Z rozdelenia autonómneho nervového systému na sympatický, parasympatický a enterický sa javí, že hlavnú úlohu v spazme hrá práve sympatická časť, t.j. tá, ktorá má za úlohu zvýšenie aktivity. Túto teóriu podporuje aj klinický obraz spazmu so zvýšeným napätím ako hlavným sprievodným javom. Spazmovaný sval sa prejavuje rovnako ako sval vo vedomej kontrakcii, takže na vykonanie požiadavky je potrebná príslušná neuromotorická aktivita ako pri vedomom pohybe.
Pri dlhodobých kontrakciách svalu dochádza k zhoršeniu cirkulačných podmienok telesných tekutín, najmä krvi a lymfy. To sa v spazmovanom teréne prejavuje ako opuch a zhoršenie životných podmienok pre pletivá. Dotknuté časti v reakcii na nevyhovujúce podmienky pristúpia k lokálnej produkcii biochemicky aktívnych látok - prostaglandínov, nekrohormónov, .... Nociceptívne signály sú neskôr zrejme tlmené lokálne nekrohormónmi aj centrálne endorfínom, ktorý blokuje opiátové receptory v mieche.
Cyklus, v ktorom sa telo ocitlo, je náročné prelomiť, práve kvôli komplexnosti dejov prebiehajúcich nielen v teréne spazmu, ale aj v komunikácii s riadicimi časťami mozgu. Dôležité je identifikovať etiológiu spazmu a prijať kroky na ceste k zmene počiatočných podmienok. Akonáhle pominie dôvod spazmu, dochádza k postupnej úľave a zlepšovaniu podmienok. Podávanie medikamentov spazmus neodstráni, v zásade skôr zhoršuje situáciu a pripravuje pacienta na prehlbovanie patológie. Tlmenie bolestivých signálov umožňuje pacientovi pokračovať v záťažovom režime a dookola vyvolávať spazmy.
O autorovi
Volám sa Roland Habara a špecializujem sa na odstraňovanie bolestí chrbtice, končatín a migrén.
Problematike sa venujem komplexne a kladiem dôraz na pochopenie súvislostí a aktívnu účasť klienta na potrebných zmenách.
Aktuálne informácie nájdete na mojej Facebook stránke Masážna terapia - Roland Habara
Hľadáte na mojej stránke niečo konkrétne? Informácií je tu dosť - skúste do vyhľadávania zadať napr. migréna, cviky, bolesti chrbtice, hernia, krčná chrbtica, platničky ...
Prirodzenou snahou každej bytosti cítiacej bolesť, je zbaviť sa jej. Bolesť je obmedzujúca, frustrujúca, zlá, zákerná ... tých adjektív by sme našli požehnane. Bolesť je pritom evolučný dar, mechanizmus určujúci limity nášho tela a chrániaci nás pred poškodeniami až smrťou. Nebyť bolesti, zničili by sme svoje telo okamžite, pretože by nás v...
Poškodené platničky L4-L5 a L5-S1 v driekovej chrbtici majú jednu z najväčších prevalencií v štatistikách porúch chrbtice. Dôvody sú prosté a odrážajú nielen nároky evolúcie, ktorá ľudské telo dostala až do polohy vzpriamenej, čím vystavila driekovú chrbticu enormným silám, ale aj potreby doby, ktorá nás tlačí do vynútených polôh pri výkone práce....
Rehabilitácia chrbtice a kĺbov je komplexná odborná disciplína vyžadujúca adekvátne znalosti a prístup. V procese regenerácie hrá kľúčovú úlohu niekoľko faktorov, a ak má byť úspešná, je potrebné ich adresovať všetky. Celou mojou praxou, ktorej poznatky vkladám do článkov, rezonuje niekoľko základných chýb pri rehabilitácii chrbtice a neustále...
Asi najčastejšou otázkou, ktorú terapeuti na celom svete dostávajú, je otázka na pocit stuhnutosti oblasti krčnej/hrudnej chrbtice. Obvykle sa spája s podozrením na stuhnutý trapéz, alebo je položená len tak všeobecne zhruba v zmysle "mám to tam riadne stuhnuté, čo?". Poďme si vysvetliť, prečo táto otázka vyvoláva úsmev, a prečo na ňu...
Bežným rehabilitačným postupom v súčasnosti je predpisovanie medikamentov na bolesti chrbtice a pohybového aparátu alebo v tom lepšom prípade liečebného telocviku. Škola chrbta, SM systém, DNS systém, McKenzieho systém .... Pacienti poctivo cvičia, aby sa zbavili bolestí chrbtice, ktoré si však privodili v prvom rade tým, ako sa denne 16 hodín hýbu...
Čoraz častejšie je možné sa v popisoch MRI stretnúť s definíciou Modic zmeny a to v škále 1-3 a opäť je to jedna z patológií, ktorá sa podobne ako napríklad napriamená lordóza, väčšinou dôsledne ignoruje. Pritom je to veľmi dôležitá informácia a to hlavne pre odhad rehabilitačných šancí a možností.
V článku Máte funkčné alebo organické bolesti chrbtice a kĺbov? som sa venoval problematike funkčných štrukturálnych zmien pohybového systému hlavne z pohľadu času a jeho vplyvu na patofyziológiu problému. Podobnou témou, práve z hľadiska času, je aj problematika blokád chrbtice. Vlastne by sa dalo povedať, že je to iný aspekt tej istej...
Problematike bolestí pohybového aparátu sa venujem desiatky rokov a začínam byť zdesený z toho, čo sa aj na tomto odbornom poli deje. Na jednej strane je dobré, že sa problematike venuje viac a viac ľudí, napokon doba a alarmujúci stav populácie a zdravotnej starostlivosti si to vynútili, na strane druhej sa však otvára priestor pre neodbornosť,...
Spinálna stenóza je zdravotný stav, ktorý postihuje miechu, durálny vak a nervové korene, spôsobujúc zúženie dotknutého vnútorného priestoru. Tento stav môže mať multifaktorálne príčiny a vedie k rôznym symptómom. Nomenklatúru nájdete v článkoch pod tlačítkami, ale zopakujme si aspoň základné informácie.
